Sumčiarska rozlúčka s letom 2002
Blíži sa koniec augusta a s ním aj koniec lovu sumcov non-stop. Náš rybársky team – Otec, ja a kamarát Jano, berieme čln, sadáme do auta a odchádzame na vopred vytipované miesto na Slovenku. Pred týmto lovom sme sa dlho radili o mieste, čase a dĺžke...
Náš cieľ je vytipovať miesto s pravdepodobnosťou výskytu sumcov, stanoviť návnadu a hĺbku v ktorej sa bude chytať. K tomuto všetkému nám pomáha ďalší člen teamu Laco. Berieme sonar LOWRANCE X-91 nasadáme do člna a ide sa na to.
Mapujeme hĺbku, dno, ryby. Konečne sme našli miesto ktoré sa pozdáva každému na obrazovke našej X- deväťdesiat jednotky vidíme spústu hrubých koreňov, jamy, rôzne výmoľy. I hĺbka je priaznivá. Pri pohľade na display nám je jasné že toto je to miesto. Už nám ostáva len si určiť na akú nástrahu sa bude chytať. Sú tu takmer všetci kaprári. A všetci tvrdia: je tu veľký výskyt pleskáčov. Tak aj mi sa tentoraz prikláňame k prirodzenej sumčej potrave. Stanovujeme si dĺžku nástrahových pleskáčikov od 30 do 35 cm. Na tieto sumce budú určite brať. Takže po vyčerpávajúcom dni zavážame udice a zapaľujeme petrolejovú lampu.
Nádherný zvuk rolničky, štyri skoky a som pri prúte. Ten akoby sa chcel pozdraviť s vodou, ohýba sa jedna radosť. Sekám, ale čo to?
Po počiatočnom odpore zrazu nič. Rýchle navíjam na multiplikátor. Ukazuje sa, že predvídam správne. Sumec sa vyberá smerom k nám. A už je to tu, multiplikátor Penn rapčí. Teraz pre zmenu víťazí sumec. Šnúra sa odvíja. Opäť ju navíjam na môj Penn GTI, cítim značný odpor. To už nie je len sumec. Po pätnástich minútach je už rybársky mančaft po pás vo vode a víta môj úlovok. Štyria na jedného. To preto lebo pri brehoch sú veľké konáre. Kamarát Jano po naštudovaní taktiky naberá odvahu a pravačku, na ktorej má rukavicu vsúva sumcovi do tlamy. Ešte chvíľa a sú na brehu. Dĺžka 150 cm váha 22 kg + konár dlhý 1,2 m. na začiatok je to fajn. Do rána je už len pokoj. Deň ubieha veľmi rýchle, neďaleko nás pribúdajú domáci rybári. Každý z nás cíti že táto noc bude veľmi rušná, a je to tak. Je presne 23:00, krásny zvuk rolničky lomcovanie prútom a opäť mojím. Zdá sa mi, že odpor je o niečo väčší ako predošlý večer. Po 20 minútach sa vypravuje otec do vody a zhruba 10 m od brehu hlási: väčší. Ešte chvíľa a opäť meranie: dĺžka 155cm váha 25 kg. Šťastných, no unavených nás pomaly začína premáhať spánok, keď v tom vidím ako kamarát Jano uteká ku svojmu prútu. Doprevádza ho zvuk rolničky. A súboj sa začína znova. Raz víťazí Jano, raz sumec. Každý z nás vie, že tento je najväčší, toto naťahovanie trvá už vyše 5 minút, a zrazu prááásk, niečo nevydržalo. Keď sa lepšie prizrieme jeho udici vidíme že zdolával rybu na ktorej mal dočasne umiestnený silón. No čo, už ani vlasec 0,60 mm o nosnosti 27 kg už nestačí. Ľúto nám je priateľa Jana, už sme ho videli s kapitálnym kusom. Nuž čo, chlapsky konštatuje, že na veľké kusy je potreba kvalitná výbava.
Sú tri hodiny nad ránom, a zaznieva nádherný zvuk rolničky. Skáčem ku udici, sekám. Ostatní pribiehajú ku mne a krútia hlavou. Po 15 minútach je otec znovu vo vode a kričí najväčší. Rukavice sú už samé franforce. Dĺžka 160 cm váha 28 kg.
Posledný deň hneď z rána začína fotenie. Krásne statné dva kusy mi pripomínajú úlovky z Ebra. Masívne stavaná kostra samí sval. Domáci krútia hlavou, doposiaľ sa im podarilo chytiť 2 či 3 kusy za dva mesiace.
Ja som nadobudol týmto presvedčenie, že i na Slovensku sú revíry kde sa dajú nachytať pekné, priam trofejné sumce. Je potrebné si uvedomiť, že pri love veľkých rýb je mimoriadne dôležité kvalitné vybavenie – prúty, šnúry, multiplikátory, háčiky. Taktiež je ale dôležité zvoliť si správny spôsob lovu, skúmaním okolia, toku vody správaním sa malých rýb. Je možné pomerne úspešne stanoviť miesta kde sumce lovia.
Keď sa toto všetko podarí tak núdza o zábery i na našich vodách nemusí byť.
A na záver.
Na fúzatého sa chodí so šnúrou o hmotnosti min 55 kg, multiplikátorom a kvalitným prútom. Bežné prúty s obyčajným navijákom je dobré ponechať doma – vyhnete sa sklamaniu.
