V seriáli Malá škola feederovej techniky sa venujeme feedru priamo od základov. Veľa nového a užitočného sa tu môžu dozvedieť nielen začiatočníci vo feedri, ale aj už "ostrieľaní" feedristi. Ako vždy aj tentoraz sa v štúdiu Rybárskej Televízie stretneme s Jarom Haššom, majstrom Slovenska vo feedri a bližšie sa pozrieme na feedrové navijaky.
Dozviete sa, aký feeder navijak si vybrať
- ak chytáte na menšie vzdialenosti,
- ak chcete chytať na dlhšie vzdialenosti,
- na čo si treba dávať pozor pri kúpe navijaku,
- aké navijaky sa osvedčili Jarovi Haššovi pri love na method,
- aký navijak považuje za tú najideálnejšiu voľbu, ak túžite po univerzálnom feeder navijaku,
- a mnoho ďalšieho
Takže milovníci feederu, či už začiatočníci alebo pokročilí, sledujte nás a nezabudnite nám napísať, čo by ste ešte chceli o feedri vedieť. V jednej z epizód RTV vám na vaše otázky odpovie Jaroslav Haššo. Svoje otázky môžete zasielať na relacia@sports.sk.
Prajeme vám príjemné sledovanie
PM: Vítam vás opäť v Rybárskej Televízii. Dnes pokračujeme v seriáli
Malá škola feedrovej techniky. V minulej časti sme sa venovali udiciam a
dnes sú na rade feedrové navijaky. Takže opäť Jaro Haššo nám o tom
porozpráva, má svoje skúsenosti ako reprezentant a pretekár. Takže Jaro,
prosím ťa, povedz nám, máme tu niekoľko navijakov. Aký navijak je
najlepší, to neviem, či sa dá povedať takto univerzálny,
najuniverzálnejší. Aký by si mal kúpiť začiatočník, aký pokročilý a
ktorý navijak, kde použiť.
JH: Dá sa kúpiť aj taký navijak, stredná veľkosť, ako je táto 40tka.
Hej, je to navijak, ktorý využije určite aj na stojatej vode a určite ho
využije aj na rieke. Či chce hodiť troška ďalej alebo môže chytať
blízko, to už na blízko je úplne jedno, ale teda myslím si, že taká
najideálnejšia voľba každého začiatočníka, čo ide na feeder skúsiť
loviť, tak by mal vyskúšať alebo teda kúpiť si nejakú 40 navijak. Je to
taký najuniverzálnejší navijak. Vlezie do neho viac silónu, dá sa
povedať, že to nie je až taký navijačik ako tieto dva menšie, že teda je
to ozaj iba na také vychytávky na nejaké lightové prúty, na tie
najmäkšie prúty na krátku vzdialenosť. Tieto už používam aj normálne,
keď chytám kaprov na takú väčšiu vzdialenosť, okolo tých 30-40m, ale mám
teda aj takéto 40tky, ktoré používam aj na krátko, aj na ďaleko. Je to
taký univerzál, myslím, že tá 40tka je v tom feederi tak najviac
prezentovaná, čo sa jedná o veľkosť.
PM: Dobre, teda, podľa čoho, podľa akých kritérií treba vyberať navijak,
keď niekto príde do obchodu a povie si, že ja teraz chcem začať s
feedrom a potrebujem navijak. Takže na čo by sa mal v prvom rade
pozrieť.
JH: V prvom rade, čo si musí uvedomiť, že ten navijak by nemal mať
väčšie otáčky ako 1:5,1. Z jedného titulu, vždy keď ťaháme košík s
navijakom, ktorý má tie otáčky 1:5,5 a 1:6, tak dosť namáhavo ten košík
ide vyťahovať z tej vody. Či je ľahší alebo či je ťažší, to je základ,
pretože pri vyšších otáčkach dávame väčší odpor voči tomu prútu a tomu
košíku. Takže väčšie košíky väčšinou musíme potom pumpovať z vody, aby
sme ich normálne vytiahli. Totiž to pri navijaku s otáčkami jedna ku
4,8, čo sa u mňa osvedčil ako najuniverzálnejšia tá poloha teda tých
otáčok toho navijaka, tak môžme ťahať 200 košík bez toho, že by sme ho
museli pumpovať, proste ten navijak má také otáčky a regulované, že
vôbec necítime tú záťaž, ktorá sa nám prenáša cez špičku ohľadom košíka.
PM: Tak to si mi povedal niečo, čo som absolútne netušil a vždy mám
problém, prečo ten košík mi nejde z vody.
JH: No, nejde preto, lebo ten navijak má veľké otáčky. Už koľkokrát pri
takých 100g, 150g košíkoch na rieke, už aj tá 1:5,1 alebo 1:5, ako sú
väčšinou tie navijaky, už aj tam ja pociťujem to, že koľkokrát musím ho
troška popumpovať, aby som ho potiahol. Ale keď mám 1:4,8, ako má tento
dajme tomu, tak úplne ťaháš to s tým, že ani necítiš vlastne, že ten
prevod je tak spravený, že necítiš vlastne tú tiahu, tú ťarchu, ktorá sa
prenáša k tomu košíku cez udicu.
PM: Dobre a potom načo sú navijaky jedna ku 5 a viac.
JH: To sa používa na prívlač. Väčšinou sa to používa na prívlač, pretože
kaprári vlastne používajú navijaky, čo majú väčšinou medzi 1 celá 4 až
jedna celá päť. Čím väčší navijak, ten má menšie otáčky, je to logicky
dané. On zase tým jedným otočom, tento naviják navíja na jedno otočenie
kľučky, dajme tomu 70 až 90cm silon. Tento navinie nejakých 60 až 70cm.
To znamená, že tento navijak už navinie na jedno otočenie o 20 cm viac
ako ten.
PM: Takže zhrnieme si to, ideálny navijak na feeder je 1:4,8
JH: Áno, štyridsiatka 1:4,8 je taký, že určite tým nič nepokazíš. Zas tu
máme navijak troška inej kategórie. To je nejaká päťdesiatka. Hej, ten
má 1:5,5. Ale zas je ináč riešený, lebo ten je riešený vnútri s takým
šnekovým prevodom, to znam. že keď s tým navijakom točíme, tak vidíme,
že on ako keby na dve doby išiel hore. On pomaličky tá cievka chodí
hore-dole. To znamená, že ukladá ten silon a tu už nám zase ten prevod
nevadí. Ale pri klasických navijakoch, hovorím 1:4,8 ideál a pri týchto
navijakoch, ale to už sú zas navijaky inej cenovej kategórie, ako sú
tie.
PM: Jasné, tak keď chcete ušetriť peniaze a kúpiť si niečo lacnejšie a
funkčné, tak 1:4,8. To máme prevody. Veľmi zaujímavé informácie a načo
treba ešte dávať pozor ďalej. Ja ti tak napoviem alebo načnem tému
kovový, nekovový, bakelitovy alebo uhlíkový alebo aký.
JH: Tak prevažne tie navijaky už sa robia s kovovými cievkami, akurát
tie náhradné cievky sú nejaké uhlíkové. Myslím, buď sú plastové alebo
uhlíkové. Ale tak každý navijak by mal mať tú základnú cievku kovovú. To
je jasné. Určite každý jeden už dneska to aj má, na tých 90% Väčšinou sú
tie cievky kovové. Rozlišujeme ich na plytké a na hlboké, to znamená že
jedna cievka, dajme tomu, môže byť pri určitých navijakoch plytká, do
ktorej vojde, ja neviem, 200 m osemnástky, čo nám bohato stačí na
feeder. Potom sú cievky hlboké, kde nám vojde do tej istej cievky,
akurát nám nevojde 200m osemnástky, ale vojde nám až 400m osemnástky.
PM: A na čo je to dobré alebo s ktorou sa lepšie hádže - s plytkou alebo
s hlbokou?
JH: To je úplne jedno, to nemá rozdiel na nič, rozdiel je len v tom, že
prakticky používame takéto navijaky alebo aj také na match. Používajú to
teda buď na matchy alebo na bolonezky. Veľmi dobrý tým pádom má ten
navijak všestranné využitie, tak aby tam nemusel dávať aj ten feederista
alebo ten plavačkár strašne veľa silonu alebo ho niečím podkladať ten
silon, tak bohato stačia plytké cievky. Ja som si ich tak osvojil, že
nie je nad to proste, lebo s tým feedrom hodíš maximálne 100 metrov
alebo teda do tých 140 metrov a keď tam dáš, ja neviem, 250 metrov
silonu, tak to aj bohato stačí na to, aby sa muselo... Lebo ten starý
silon, čo je naspodku, vlastne to je tam len podkladový silón, ktorý je
nevyužiteľný, aj tak sa musí za ten rok, za dva roky vyhodiť podľa teda
koľkokrát pôjdeš k vode, koľkokrát cítiš, že ten silon je zničený alebo
zodratý alebo tak.
PM: Ďalšia vec, na ktorú si ty osobne dávaš pozor, keď dôjdeš do
obchodu, chytíš do ruky navijak. Myslím, že nechodíš do obchodu s
cieľom, že áno, tento chcem, predsa len si ho musíš chytiť. Takže dávaš
pozor na prevod, dávaš pozor na to, aké má telo, dajme tomu, na čo ešte.
JH: Potom už záleží, či chcem chytať. Dajme tomu, pri method love
používam navijaky baitrunner. To je moja taká vychytávka len z hľadiska
toho, že proste na method nahodíš a môže sa stať, že kým položiš a
došponuješ silon, už tá ryba zoberie. Takže ja prvé, čo urobím, nahodím,
položím prút a prepnem si baitrunner. Vlastne je to obrovská výhoda
toho, že nemusím stále s tou cievkou vrzúkať hore-dolu, ale pri tom
rýchlom love prakticky pustím si baitrunner a vieme, že je to všetko
nastavené, nemusím sa tomu ďalej venovať, že povolovať a skúšať, či je
to. Hlavne sa o to jedná pri rýchlych lovoch
PM: Inak povedané a skrátené, ak ideme loviť na method feeder, tak
použijeme baitrunner.
JH: Tak to je taká moja skúsenosť, lebo sa mi stalo, že som nahodil a
kým som povolil brzdu, tak mi zobralo prút a ešte mi to ten kapor
odtrhol.
PM: Jasné a čo klasické navijaky s prednou brzdou alebo že existujú
navijaky so zadnou brzdou, aj s prednou brzdou a aj kombinované, teda s
tým baitrunnerom, ako si spomínal.
JH: Myslím si, že na feederi už teraz tých posledných 5 - 6 rokov už
teda sa osvojili hlavne tie navijaky s vrchnou brzdou. Už väčšinou
tiepoužívajú, či sú to pretekári alebo teda aj takí tí obyčajní rybári.
Zvykli si len z toho titulu, že pokiaľ je vrchná brzda, tak ja neviem...
Vždy ten kotúčik je väčší, ako pri tej spodnej brzde. Neviem, čím je to
tak dané, je spodná brzda a tento kotúč je vždy menší, tá cievka je vždy
menšia ako pri vrchnej brzde. To zn., že aj tento navijak má super
veľkosť na feeder, podobný tomuto, o jedno číslo je väčší, ale teda má
veľký obvod cievky, čo zase pomáha pri tom, že dajme tomu, keď prudko
zoberie ryba, tak táto jedna cievka, malá, sa musí odvinúť minimálne
trikrát rýchlejšie ako táto veľká. To dáva takisto logiku. Takže čím je
ten bubienok väčší na tom navijaku, tak tým je to lepšie, či to je na
feeder, či to je na plavák z jedného titulu, že tak si aj pri prudkých
záberoch tá cievka stíha eliminovať tie výpady tej ryby, lebo sa mi
stalo, že keď som mal menší navijak a zabrala veľká ryba, sa rozbehla,
tak aj bola cievka úplne povolená a proste takto v tom ťahu to tá ryba
utrhla. Tak sa točil na ten navíjak, že proste mi to vždy mi to utrhlo.
Tak vlastne začali aj na feeder vyrábať hlavne takéto navijaky s väčším
bubnom, s menším telom, aby to malo svoje opodstatnenie. Poslednú takú
vec, ktorú máme, že ideme chytať na priehradu, už dneska je teda moderné
chytať na priehrade s feederom. Už to nie je ako niekedy, že zoberie sa
loď a vyvezie sa to na 100 metrov. Dneska už tie fídre, keď sú od tých
4,20 do tých 4,50, tak sa dá v pohode nahodiť 100 metrov.
PM: 180 sme hodili naposledy.
JH: Hej, tak na to ja ruky nemám, ale teda hovorím, že klasicky, myslím
si, že rybár s normálnym feedrom a s väčším navijakom hodí tých 100
metrov, 120 metrov. A tak záleží aj od - poveternostné vplyvy a jak si
to vie nastaviť, lebo vždy keď chceme hodiť ďaleko, nemusíme dať veľké
závažia. Ono to treba si všetko, čo potrebujem s tým krmivom zladiť
dokopy tak, aby som dobre hádzal a teda používame na to potom už také
väčšokapacitné navijaky. Sú to úplne iné navijaky, aké boli tie
navijaky, čo sme doteraz ukazovali. Sú to navijaky také, aby ten silon z
tých veľkých kapacitných cievok sa odvíjal, tak dá sa povedať, že
samovoľne. Takže pri takom v strednom dobrom švihu, proste čím väčší
bubon, tým sa lepšie ten silon odvíja z toho navijaka a je zreteľne
vidieť, keď hodím s mojím švihom, čo dokážem hodiť a nahodím s tým
navijakom, tak s týmto navijakom to vždy bude okolo tých 20 metrov
ďalej. Ja to vždy mám overen, pretože chodíme na priehrady, mám tie isté
prúty, akurát tam mám iné navijaky a s takýmito navijakmi sa mi hádže
úplne ináč ako s tými navijakmi, s tými menšími. Keď potrebujem ďaleko
hodiť a čím viac švihnem, tak tým mi tu vzniká menšie trenie oproti tej
cievke, lebo tak pri tej menšej cievke vzniká väčšie trenie, a tým pádom
to brzdí ten silon. Ono sa to možno nezdá, ale keď to má vyletieť z toho
bubna nejakých 100 metrov, tak ono sa to tu proste obtiera a jednoducho
to brzdí ten silon. Takže pri tomto keď nahodím, tak ani neviem, že som
to švihol, to plynule letí, úplne necítim, že nič to brzdí a pri tých
menších navijakov, keď švihneme, tak už je cítiť proste, že ten silon už
proste lieta, také strunky malinké lietajú z neho. Takže každý rybár,
ktorý vie, o čom hovorím a skúsil si to, tak vie si to porovnať, že teda
vždy sa používalo na tie väčšie vzdialenosti väčšie navijaky. Hlavne
kvôli tomu, aby nemuseli vyvíjať takú strašnú silu pri tom švihu
PM: Možno by bolo namieste otázka: či je lepší naviják alebo čím väčší,
tým ďalej s nimi nahodíme? Lebo zase čím väčší navijak, tým ťažší
navijak
JH: To je pravda. Samozrejme, tento navijak je o podstatne ťažší ako ten
menší navijak. Ale zas ideme chytať na extrémne vzdialenosti, musíme si
uvedomiť, že feeder bol vyvinutý, podľa mňa bol feeder vyvinutý - ja keď
som začal v nejakom 2001. roku na feeder chytať športovo alebo teda
súťažne, tak chytalo sa na nejakých 20-30 metrov. Nikto nikdy nehovoril
v tej dobe o tom, že sa bude chytať na 100 metrov alebo. Proste firmy
začali vyvíjať a zistili, že ho, počkaj, dá sa hodiť aj 100m, dá sa
hodiť 150metrov, tak preto začali vyvíjať už k tomu aj dané prúty a k
tomu zladené navijaky na tie dlhé vzdialenosti.
PM: Takže toľko na dnes k navijakom. Myslím si, že opäť sme vyčerpali
všetky možnosti. viete, ako si vyberať, na aký účel je ktorý vhodný
takže ak sa vám naše vysielanie páčilo, dajte nám lajk. No a nabudúce sa
budeme venovať zrejme, vlasec alebo šnúra. Čo do navijaku dať. Takže
zatiaľ sa majte krásne.
Páčila sa vám táto epizóda relácie Rybárska Televízia?Nezabudnite dať lajk a zdieľanie. Budeme radi, ak sa so svojimi pripomienkami na reláciu podelíte na našej fanpage Rybárska Televízia na Facebooku, kde nám zanecháte komentár. Svoje návrhy, pripomienky a postrehy môžete písať kolektívu RTV tiež na e-mail: relacia@sports.sk.
|
Zdieľajte aj túto reláciu svojim priateľom - nech sa aj oni dozvedia nové tipy, ktoré môžu vyskúšať pri vode v novej sezóne :)