RTV Extra: O §15 nového rybárskeho zákona s právnikom

Vítam vás v RTV Extra, vraciame sa opäť k téme rybárskej vyhlášky.  Dnes sa dostaneme k paragrafu 15, konkrétne k téme prístreškov a karavanov. Poďme si, pán doktor, povedať niečo o tom, ako to majú rybári chápať. 

Ďakujem za slovo. Takže, chcel by som uviesť na úvod, číslo 216/2018 zbierky zákonov, v paragrafe 15, medzi zakázané spôsoby lovu rýb v písmene h uvádza: zakazuje sa vyhradzovať si akýmkoľvek spôsobom miesto lovu a na tento účel zriaďovať na pozemkoch, ktoré sú súčasťou rybárskeho revíru akékoľvek prístrešky, dočasné stavby alebo mobilné zariadenia. Musím uviesť, z môjho pohľadu je dané ustanovenie nie celkom jasné. Samotný zákon 216 z roku 2018 neobsahuje žiadnu definíciu toho, čo je to prístrešok, dočasná stavba alebo mobilné zariadenie. Myslím si, že by bolo vhodné, aby bol takýto pojem dostatočne vysvetlený, nakoľko sa jedná o súčasť právnej normy, ktorá predstavuje zakázaný spôsob lovu, pričom tento spôsob je trestným činom pytliactva. Ak už máme v zákone spôsoby lovu zakázané a porušenie tejto normy by mohlo viesť k trestnému stíhaniu, malo by byť uvedené v zákone, čo sa považuje za porušenie. Vyhradzovať si akýmkoľvek spôsobom miesto lovu je zakázané. Za účelom vyhradzovania si miesta lovu je zakázané zriadiť prístrešky, dočasné stavby, mobilné zariadenia. Iste sa stretávame v revíroch, že pri vode majú zaparkované autá alebo karavany, maringotky, postavia si prístrešok, či už ako dočasnú stavbu, igelitu a podobne. Takéto prístrešky sú tam počas celej sezóny a znemožňujú iným rybárom lov rýb. Zákonodarca toto správanie považuje za nevhodné a dokonca ho aj zakázal.

Zákonodarca v tejto norme určil kde, je zakázané tieto prístrešky stavať, pričom sa bavíme o rybárskych revíroch a ich pozemkoch. V paragrafe 3 odsek 6 zákonodarca stanovil hranice revíru nasledovne. Hranice rybárskeho revíru  na vodných tokoch tvorí pomyselná čiara vedená naprieč vodným tokom, ktorá je vymedzená trvalou prekážkou, haťou, mostom, riečnym stupňom alebo riečnym kilometrom. Hranicu revíru na vodných nádržiach a ostatných vodných plochách tvorí pomyselná čiara obrysová, ohraničujúca vodnú plochu a plochu nezastavaných pozemkov, ktoré priamo susedia s vodnou plochou do vzdialenosti nevyhnutnej na výkon rybárskeho práva. Takže, ak by malo byť postihované takéto správanie sa rybárov, museli by k nemu dôjsť už v rámci tejto hranice revíru. Takže môžeme povedať, neodporúčam rybárom stavať prístrešky, dočasné stavby a pod. vo vzdialenosti od vodnej plochy takej, ktorá  je nevyhnutne potrebná na výkon rybárskeho práva. Samozrejme, tiež tu nie je presne stanovené, ale je to spôsobené aj tým, že nie na každom revíri je možné túto hranicu určiť. Ak je táto vzdialenosť minimálne vzdialenosť na manipuláciu s rybárskym prútom, nakoľko ak chcete vykonávať lov rýb, musíte manipulovať s prútom. Tak to by mohla byť hranica stanovená, tam by ste nemali postaviť prístrešok, mobilné zariadenie, aby to nebolo považované za vyhradzovanie si miesta lovu.

Samozrejme je to orientačné, určite to bude závisieť od typu brehu, pozemku, či tam ide cesta, v každom prípade, tá nevyhnutná vzdialenosť k výkonu rybárskeho práva, teda manipulácia s udicou, mala by byť 4-5m od vodnej plochy. Číslo v zákone uvedené nie je. Javilo by sa vhodné, aby zákonodarca doplnil, čo rozumie pod prístreškom, dočasnou stavbou a podobne. 

Prešli sme si tento paragraf, mal by som otázku k vyhláške. Paragraf 15, ktorý spomína rybárske preteky. Tam sa spomína v čísle dva, počas preteku môže pretekár prechovávať v sieťke ulovené ryby len v rámci povoleného množstva, podľa paragrafu 14, užívateľ vedie evidenciu privlastnených rýb počas preteku. Ako tomu mám rozumieť? Som na preteku, chytím kapra, musím ho zapísať, chytím pleskáča, musím ho evidovať? Ako tomu mám rozumieť.  

Takže, predmetná vyhláška v paragrafe 15 upravuje množstvo rýb , ktoré si môže loviaci prechovávať počas preteku. Je zrejmé, že počas pretekov v jednom dni môže pretekár uloviť aj viac druhov rýb, resp. viac kusov z jedného druhu, než je dovolené. Nakoľko si tieto ryby neprivlastňuje, ale prechováva ich na dobu ich evidencie, zákonodarca stanovil obmedzenie, že pretekár nesmie prechovávať viac rýb, než by si mohol privlastniť podľa paragrafu 14. V tomto prípade bude na užívateľoch, aby zorganizovali rybársky pretek tak, aby zabezpečili evidenciu úlovkov každého pretekára, aby nedochádzalo k situácii, aby nemali pretekári nezmerané úlovky. Je obmedzené množstvo rýb, ktoré sú prechovávane v sieťke. 

Takže, na rybárskom preteku loviaci uloví dva kapre, nemôže k nemu pridať 3 kapra predtým, než mu niekto nevyprázdni a neodváži sieťku, pretože by porušil a prekročil denný limit určený v paragrafe. 

Presne tak. 

Dobre, tak, aký je rozdiel medzi rybárskym a športovým rybárskym pretekom? 

Rovnako ako rybársky pretek aj športový rybársky pretek sú upravené v paragrafe 20 zákona, pričom obe sú charakterizované ako súťaž v love rýb udicou, ktorý organizuje užívateľ daného revíru. Je samozrejme na organizátorovi či pretek bude organizovať ako pretek rýbársky alebo športový rybársky pretek. Vo väčšine prípadov, nie je to zákonná definícia. Rybárske preteky sú vačšinou otvorené preteky pre záujemcov s nejakými cenami, kým športové rybárske preteky sa spravujú jasne stanovenými a často aj medzinárodnými pravidlami. Jednotliví športoví rybári, ktorí sa ich zúčastňujú, sa ich zúčastňujú aj počas sezóny, kde výsledky sa im zapisujú, a tak ďalej, takže v tom je teda nejaký rozdiel. Pokiaľ ide o množstvo rýb, ktoré si môžu ponechať, počas športového rybárskeho preteku neplatia obmedzenia, ktoré sú uvedené v paragrafe 14, odsek 2, ale platí obmedzenie, rybár si nemôže prechovávať v sieťke ryby , ktoré sú celoročne hájené. Je tu záujem na ochrane rýb, aby neboli prechovávané, ale po ulovení boli pustené. 

Toto ma veľmi zaujímalo, ďakujem doktorovi Blyšťanovi za odpovede na moje otázky a my sa vidíme niekedy nabudúce. Dovidenia