Rýchlosť zvuku je tu 4,5krát vyššia, no jeho intenzita sa aj rýchlo stráca. Neopatrní rybári tak môžu vyplašiť ryby už pri svojom príchode k vode, a to hlučným správaním, búchaním dvier na aute a mnohými ďalšími hlukmi. Ryba toho následkom bude zo začiatku menej žrať a rybári tak prídu o zábery.
Pozrime sa na anatómiu rybích uší |
|
Všetky ryby majú uši, sluchové orgány, ktoré však nie sú viditeľné. Oproti cicavcom je rybie ucho tvorené len vnútorným uchom. Celé statoakustické ústrojenstvo je tvorené jednoduchým párovým orgánom – tzv. blanitý labyrint, ktorý slúži rybe na udržiavanie rovnováhy, určovanie polohy tela a k registrácii zvukových vĺn. Blanitý labyrint je tvorený dvomi časťami – pars superior a pars inferior. Tieto časti sú prepojené a vyplnené endolymfami. Pars superior je sídlom statoakustického ústrojenstva a nachádza sa tu jeden statolit – sluchový kamienok. Pars inferior je naopak sídlom sluchového ústrojenstva a sú v ňom dva statolity. Statolity sú z uhličitanu vápenatého, no slúžia aj na zistenie veku rýb. Tvoria sa v nich niečo ako letokruhy v kmeňoch stromov, tmavšie prúžky sa vytvárajú v letnom období bohatom na potravu a svetlejšie v chudobných zimných mesiacoch. Veľkosť a tvar týchto statolitou je odlišný podľa jednotlivých druhov rýb. |
Ako rybí sluch funguje?
Polokruhovité kanáliky labyrintu registrujú pohyby hlavy a tela. Pri pohybe ryby sa pohybujú aj endolymfy, ktoré sa nachádzajú v smere pohybu. Prúdenie endolymfy registrujú zmyslové útvary v dutine kanálika. Pri zmene polohy tela sa mení aj tlak a poloha statolitov na zmyslové bunky. Zvukové vlny z vonkajšieho prostredia nezaznamenáva žiadna obdoba vonkajšieho ucha, ale lebková kostra, ktorá ich prenáša do labyrintu. Citlivosť zvukového orgánu záleží na konkrétnom druhu rýb. Určite budú mať horší sluch tie ryby, čo žijú v perejách riek a v hlučných miestach ako ryby, čo žijú v tichých a pokojných vodných nádržiach a majú tzv. Weberov aparát.
Weberov aparát majú ryby kaprovité, sumcovité a sekavcovité. Tvoria ho tri párové kostičky a párová kosť spojená s prednou časťou chrbtice, ktoré vznikli z prvých troch alebo štyroch chrbticových stavcov. Weberov aparát má funkciu akejsi spojky sluchového ústrojenstva s plynovým mechúrom. Plynový mechúr potom zastáva funkciu rezonátora a jeho vibrácie sú prenášane prostredníctvom tohto mechúru do Weberového aparátu. Preto tiež sumec reaguje dobre na zvuk vábničky a napríklad iba tlesknutie dlaňami s ním šklbne na vzdialenosť až 50 metrov.
U niektorých druhov rýb môže byť plynový mechúr aj hneď spojený s labyrintom. Predná časť plynového mechúra vybieha do výbežkov lebečných kostí. Ryby sú schopné zachytiť zvukové vlny v rozsahu 16-13000 Hz a kaprovité ryby v rozsahu 5-2000 Hz. Oproti človeku, ktorý prijíma zvukové vlny v rozsahu 20-20000 Hz, budú ryby vnímať hlbšie a nižšie zvuky, ako napríklad chodenie po brehu – budú počuť každý náš krok, no vyššie frekvencie nezachytia, takže ich nevyplaší napríklad signalizátor záberu.
Ryby sa dajú rozdeliť na druhy s dobrým sluchom a na druhy so zlým sluchom, teda hlucháňov. Medzi ryby s dobrým sluchom patria ryby kaprovité, liene, biele ryby a z dravcov je to sumec. Tieto ryby sú ovplyvnené hlukom motorových člnov, a tým sa môže meniť ich správanie k žravosti. Medzi hlucháňov patria ryby ako je ostriež, šťuka, pstruh. Tieto ryby prijímajú zvuky iba do rozsahu 500Hz, čo znamená, že motorové člny nepočujú. Tieto druhy majú ale dobrý zrak, čo im vynahradzuje ich hendikep. Nepočujú tak dobre preto, lebo ich sluchový orgán nie je prepojený s plynovým mechúrom, a to zaručuje výhodu pre rybárov, pretože hluk nijako neovplyvní žravosť týchto rýb.
Keď jeden chrúme, hladná je celá skupina
To, že ryby počujú, sa dá využiť v rybárov prospech. Dá sa to všimnúť pri love kaprovitých rýb, kde nie je na škodu obohatiť kŕmenie o konopné semienka. Pri love s konopnými semienkami sa hovorí o praskavom efekte. Chrúmanie semienok v pažeráku napodobňuje chrúmanie ulitníkov, čo je pre kaprovité ryby jedna z najobľúbenejších jedál a spájajú si to s niečím príjemným a chutným. Dokonca stačí, keď iba jedna ryba zo skupiny chrúme, zvýši to apetít u všetkých rýb, pretože si myslia, že sa kŕmia ulitníkmi.
Dravcov zase je možné rozdráždiť hrkajúcimi woblermi alebo zvukovými blyskáčmi. Sumca možno vydráždiť už spomínanou vábničkou. Pri opätovnom chytaní na takéto zvukové nástrahy sa môže stať, že na ryby to bude mať dokonca odpudzujúci efekt, pretože si to ryba bude spájať s niečím zlým alebo s tým, že po chytení sa na takúto nástrahu pôjde znovu na nepeknú návštevu na breh.
Celkovo sa snažte byť ticho a nenápadne pri vode. Platí to aj vtedy keď je ryba zvyknutá na hluk, napríklad pri železnici alebo pri diaľnici, kde chodia vlaky a autá, no ryby to nevyplaší, ale vyplaší ich neprimerané správanie rybára pri vode, napríklad dupanie alebo vŕzgavé zvuky pri rozbaľovaní rybárskeho vybavenia.
Testovanie - ako dobre ryby počujú?
Na tento zmysel som mal celkom jednoduchý pokus. Stačilo, aby som zakričal, a keď sa ryby rozpŕchli, znamenalo to, že počujú :D
Kaprovité ryby (koi kapríci) majú spojené sluchové ústrojenstvo s plynovým mechúrom, čo im umožňuje zachytiť skoro všetky možné vibrácie. Pri tomto pokuse som použil môj hlas, ktorý sa do vody preniesol vo forme vibrácií, ryby to zaregistrovali a následne utiekli, pretože sa zľakli. Pri tomto pokuse som mohol ešte viac špekulovať. Mohol som skúšať vysielať vibrácie v rôznych typoch Hz, čo by mi umožnilo lepšie skúmanie tohto zmyslu, no nanešťastie, som nemal vybavenie na takéto skúmanie. Už len tým, že sa ryby po mojom zakričaní rozpŕchli,som dokázal rybárom, že ryby počujú a keď chcú mať úspešný lov, mali by sa aj potichu správať pri vode.
Autor: Patrik Predný, Tandem Baits Fishing Team Slovakia
Ak sa Vám tento článok páčil alebo Vás inšpiroval, podporte ho zdieľaním.
