Ryby veľmi dobre rozoznávajú slanú a sladkú chuť, no horšie vnímajú kyslú a horkú. Napríklad čerebľa rozozná stopu cukru až v 500x nižšej koncentrácii ako človek.
Čo dokáže odhaliť rybám chuť?
Chuť slúži na zachytenie vnemov na krátku vzdialenosť. Tieto vnemy musia mať určitú koncentráciu, aby boli vnímané rybími chuťovými bunkami – chuťovými pohárikmi. Tieto mikroskopické senzory sa nachádzajú pod povrchom kože, ktorá ich chráni ako ochranný sliz. Môže ich byť až 50 000 na 1 milimeter štvorcový, pričom reagujú na podnet dotyku. Ak ryba vezme niečo do papule alebo sa dotkne niečoho určitou časťou tela s veľkou koncentráciou chuťových pohárikov, okamžite zareaguje.
Kde sa nachádzajú chuťové centrá rýb?
Chuťové poháriky sa nachádzajú v rybej papuli, na fúzoch, pyskoch, na poschodí, u kaprovitých rýb na poschodovej buľve a pri vchode do pažeráka. Sumec a mrena majú chuťové poháriky nielen v okolí papule a na fúzoch, ale dokonca ich majú rozmiestnené po celom tele. Veľa senzorov sa nachádza na bruchu. Ak sa teda ryba dotkne niečoho bruchom, takmer hneď zistí, akú má potrava chuť.
Pre ryby, ako je sumec, sa stáva rozmiestnenie chuťových buniek po tele životne dôležité. Pretože väčšinou žije v prostredí veľkých nížinných riek, ktoré sú viac zakalené a znečistené, zrak ani čuch mu tu príliš nepomôžu, a preto sa pre neho stávajú prioritou hmat a chuť. Všeobecne platí, že ryby ktoré majú dobrý zrak, nemajú tak dobre vyvinutú chuť oproti druhom s horším zrakom, pre ktoré je chuť jedným z hlavných zmyslov. Ryby veľmi dobre rozoznávajú slanú a sladkú chuť, no horšie vnímajú kyslú a horkú. Napríklad čerebľa rozozná stopu cukru až v 500x nižšej koncentrácii ako človek.
Podľa fúzov spoznáš rybu
V priebehu rokov sa u rýb, žijúcich na dne, vyvinuli výrastky – fúzy. Okrem hmatových teliesok, ktoré slúžia na prieskum okolia, obsahujú fúzy aj chuťové poháriky. Kombinácia hmatu a chuti na fúzoch oznamuje rybe informáciu o potrave ešte skôr, ako ju zoberie do papule. Fúzy kompenzujú rybám slabší zrak a nahrádzajú ho v kalnej vode alebo v hlbinách, kde je slabšie svetlo. Počet a umiestnenie fúzov predstavuje špecifický znak, podľa ktorého rozoznávame jednotlivé druhy rýb.
Sú kaprovité ryby maškrtné?
Liene, mreny, kapry a celý rad príbuzných druhov rýb majú chuťové receptory po celej hlave, vrátane žiabier, prsných plutiev a v menšom meradle aj na ďalších miestach tela. Ich úlohou je oboznámiť rybu o potrave v blízkosti tela. Napriek tomu sa najväčšia koncentrácia chuťových pohárikov nachádza v okolí tlamy a na mäsitých fúzoch. Kaprovité ryby majú v papuli svalovité horné poschodie, v ktorom sa nachádza poschodová buľva, obsahujúca milióny chuťových buniek. Akonáhle ryba nasaje potravu a ochutná ju, bunky v citlivom poschodí vyšlú do mozgu signál, ktorý rozkáže jedlé časti zožrať a nejedlých sa zbaviť. Skutočná potrava ďalej putuje do útrob.
Ak sú s jedlom nasaté aj nestráviteľné časti, ako sú kamienky, ryba ich po ochutnaní vypľuje. K rozdrobeniu potravy kaprovitým rybám slúžia pažerákové zuby, v ktorých v tesnej blízkosti sa nachádza veľká koncentrácia chuťových pohárikov. Po rozdrvení sústa a jeho ochutnaní sa potrava filtruje a čo je jedlé ryba prehltne a čo je nestráviteľné vyvrhne cez papuľu von.
Toto robí kaprovité ryby veľmi opatrné a sú to naozaj nároční stravníci. Preto hrá veľkú rolu veľkosť a umiestenie háčika v montáži. Umiestnenie nástrahy pod háčik vysvetľuje jeho väčšiu účinnosť. Ryba nasaje najprv nástrahu a necíti kovový háčik. Keď ryba nasaje potravu, háčik si sama vtiahne do papule. Chute kaprovitých rýb sa líšia podľa druhu, veku, teploty vody, ročného obdobia a jednotlivých lokalít. Ľahko si ale zvyknú na vnadenie inou potravou, ako je kukurica, ktorá sa ani len nepodobá na tú prirodzenú, ale skvele chutí a vonia.
Testovanie - majú ryby radšej slané alebo sladké?
Na testovanie tohto zmyslu som si pripravil dva druhy krmív. Jedno krmivo som obohatil o cukor a to druhé o soľ. Pri tomto pokuse som pozoroval správanie rýb k slanej a sladkej chuti. Horkú a kyslú chuť som vynechal, pretože ryby vnímajú tieto chute ako nezaujímavé, a to z toho dôvodu, že majú v ústach, na fúzoch alebo po tele málo chuťových pohárikov, ktoré by vnímali tieto dve chute.
Pri mojom pozorovaní ryby viditeľne lepšie reagovali na slanú chuť. Na sladkú chuť reagovali iba o niečo slabšie. Ryby si viac všímali slanú chuť hlavne z toho dôvodu, že soľ mení vo vode pH, čo znamená, že sa vo vode niečo deje, a ak to nie je priveľká zmena, tak sú ryby zvedavé a hneď si to idú preveriť. V mojom prípade tam mali potravu, čo zabezpečilo aby nám ryby zapózovali na fotku. Ďalším faktom je, že ryby reagujú na slanú chuť o niečo lepšie ako na tú sladkú, pretože majú lepšie vyvinuté chuťové poháriky na soľ. Na sladkú chuť reagovali v tomto období oveľa menej, ako som očakával. Ako som už spomínal, ryby sa snažia si na zimu urobiť zásoby, čo im sladká potrava umožňuje, a preto som nepochopil ich slabú reakciu na túto chuť.
Na tomto obrázku je pozorovateľná reakcia rýb na slané (vľavo) a sladké (vpravo) krmivo.
V nasledujúcom článku sa pozrieme na ďalší rybí zmysel, a to sluch.
