Vyhľadávame horúce miesta
Dlhé hodiny v člne, neustále dvíhanie a spúšťanie ťažkej olovnice na dno, oči trvalo upreté na obrazovku sonaru - tak toto je väčšinou úvodný scenár začiatku rybačky mnohých lovcov kaprov. Vyhľadanie toho správneho miesta je základom úspešného lovu. Tam, kde ryba nechodí, tam sa len veľmi ťažko môžeme dočkať jej ulovenia. Preto po horúcich miestach pátrajme čo možno najdôslednejšie, nehľadiac na množstvo času, ktorý pri ňom strávime.
Ideálne je, ak máme možnosť si vybranú lokalitu ešte pred výpravou zmapovať. Podľa zisteného stavu a momentálnych podmienok na danej vode sa potom tesne pred samotným lovom rozhodnúť pre výber miesta. Jednoznačne najrýchlejší spôsob, ako dosiahnuť istú predstavu o tom, čo sa nachádza pod vodnou hladinou, je využitie sonaru.
Urobme si poriadok v člne
Možnosti dnešných sonarov ma často krát dostávajú až do úžasu. Rukami mi postupne prešlo niekoľko druhov a úplným ideálom na mapovanie priehrad sú sonary s možnosťou nahrávania na pamäťovú kartu v kombinácii s GPS. No skôr, ako sa vyberieme na takýto prieskum, zabezpečme si kvalitný držiak, ale aj čln, na ktorý môžeme dostatočne pevne uchytiť sondu sonaru tak, aby nám počas plavby nemenila uhol snímania, čím nám môže spôsobiť skreslenie predovšetkým v tvrdosti dna.
Skôr, ako začnem so samotným sondovaním, snažím sa v člne uložiť si veci tak, aby som tam mal isté pohodlie.
Používam čln Albastar Shelf 270, ktorý mi plne postačuje na tento účel, je na vode stabilný, ľahko ovládateľný veslami, má pevnú podlahu a čo je v dnešnej situácii dosť podstatné, aj cenovo prístupný vzhľadom na kvalitu. Na prednú sedačku člna si pomocou držiaka pripevním obrazovku sonaru, pod sedadlo uložím ochranný kufrík s batériou. Na kraj zadného čela pripevním držiak aj so sondou tak, aby pripevnený motor pri otáčaní nezachytávala vrtuľa samotný držiak a v horšom prípade sondu. Na toto si treba dať veľký pozor. Radšej posuňme motor nižšie, aby sme predišli poškodeniu sondy alebo vrtule.
Záznam na pamäťovú kartu
Pod zadnú sedačku si uložím batériu k motoru. Používam radšej silnejšiu 130 Ah (pozor, musí to byť špeciálna batéria na tento účel, nie taká, ako používame do áut), aby mi vydržala počas celej doby, ako budem križovať skúmanú vodu. Na vrch tyčky držiaka sondy si upevním anténu k GPS a taktiež po ruke mám kovovú olovnicu na oťukávanie dna.
 |
Skôr, ako vyrazím, skontrolujem, či mi sonar prijíma GPS signál a má zameranú pozíciu. Až potom vyplávam. Sledujem obrazovku a pri nájdení zaujímavého miesta zapínam nahrávanie a snažím sa celé okolie podrobnejšie preskúmať, nahrať si ho, oťukať si kovovou sondou hlavne miesta, ktoré sa mi javia najzaujímavejšie, označiť a uložiť ich pozíciu do pamäte WPT tlačidlom. Pre toto mám silný citový vzťah k tlačidlu WPT. Takto sa snažím prebrázdiť vodu celého revíru a postupne označovať si tie najzaujímavejšie miesta a, samozrejme, spraviť si z nich nahrávku na pamäťovú kartu. |
Keď som bol nedávno na jednej vode a prechádzal som sonarom zopár miest, z ktorých som si robil nahrávky, jedno z nich ma priamo
na vode ničím nezaujalo. Ono často pri sledovaní tvrdosti dna sa môže stať najmä pri čierno bielych sonaroch, kde sa využíva šedá línia, že prehliadnete krátky úsek tvrdého dna; stačí ak sú zlé svetelné podmienky a dobré miesto je preč.
Bezpečne na CD
Nedávno, pri opätovnom prehrávaní si mojej nahrávky na brehu sme zistili, že v mieste, ktoré som mal označené ako č. 3, je zaujímavý jeden krátky úsek, kde dno, čo sa týka tvrdosti, sa odlišovalo od okolitého. Opäť som sa vrátil na vodu na dané miesto a už pozornejšie si ho prezrel a zároveň aj oťukal olovnicou a uložil pozíciu do pamäti. Preto skôr, ako odložíte sonar, pozrite si ešte raz svoje nahrávky na brehu, kde sa môžete s danou nahrávkou pohrať. Týka sa to predovšetkým nastavenia citlivosti a šedej línie. Kvôli tomu mnoho razy sedím doma a prehrávam si jednotlivé nahrávky, kde sledujem, či som náhodou niečo neprehliadol. Aby som sa mohol v nich lepšie zorientovať, radšej si nahrávam kratšie úseky a pomenovávam si ich kvôli presnej predstave, ktorý úsek mi sonar vykresľuje. Takto si môžeme vykonať X nahrávok a ak sme troška počítačovo zdatní, poukladať si ich na CD a pokojne sa k nim môžeme vrátiť aj o niekoľko rokov. Vďaka našim uloženým GPS súradniciam nás sonar zavedie na miesta, ktoré sme si označili, ako horúce. Takže nebudeme mať opäť problémy s hľadaním koryta, rôznych nerovností, prekážok a ušetríme si tak mnoho času na samotnú rybačku. Veď už pred tým si môžeme doma pozrieť miesta, v ktorých sa chystáme loviť.
Opakovanie len prospeje
O práci sonarov s GPS a nahrávaním sme v tomto roku podrobnejšie informovali v Slovenskom Rybárovi – č. 8, 9 a10. Určite stojí za to vrátiť sa k týmto článkom a preštudovať si ich. Samozrejme, že vždy pred každým lovom si treba ešte raz dobre prejsť miesta, v ktorých sa chystáme loviť, lebo môžu nastať určité zmeny, hlavne čo sa týka nánosov a možností doplavenia rôznych prekážok.
Nie vždy si však môžeme vodu zmapovať pred tým, ako vyrazíme na kapry. Veľakrát prichádzame k novým rybárskym lokalitám po prvý raz. Takže nás čaká náročná práca vyhľadávania lovných miest.
Ako postupovať v takomto prípade? Nikdy sa neunáhlite s touto činnosťou. Uprednostnite horúce miesto vo vode pred pohodlným na brehu. Keď vychádzam na vodu a chystám sa vyhľadávať, okrem sonaru a olovnice si do člna prihadzujem aspoň štyri H-bójky. Každé zaujímavé miesto si označím jednou z nich. Potom si ho oťukám olovnicou, aby som mal istotu, čo sa na dne nachádza, či bahno nie je zapáchajúce, aký je tam nános a podobne.
Zaujímavý nápad z Maďarska
Jeden veľmi dobrý maďarský kaprár dokonca používa veľké kuchynské sitko na dlhej teleskopickej tyčke, ktorým naberá bahno a zisťuje jeho kvalitu. Zaujímavý nápad, ktorý určite stojí za to vyskúšať. Niekedy sa vám môže stať, že objavíte nejakú len malú nerovnosť a chcete mať istotu o jej presnom označení. Predpokladanú nerovnosť podľa sonaru si označíme H-bójkou.
Vzhľadom na to, že každý sonar má isté oneskorenie, informáciu z dna o vytypovanom mieste prenesie na obrazovku o čosi neskôr. Ja riešim túto situáciu asi tak, že záťažou na H – bójke poťukám na dne v predpokladanom horúcom mieste a bójku tam ponechám. Potom opäť prejdem sonarom ponad toto miesto, na displeji sa mi zobrazí oblak nad dnom, pomocou ktorého budem môcť presne určiť, v ktorých miestach a ako ďaleko som asi od môjho mieneného loviska. Takto pokračujem, až kým si presne neoznačím aj tú najmenšiu nerovnosť.
Dno ako lopata
Môže sa vám stať, že dno je rovné ako lopata. Chceli by ste ho preskúmať, či náhodou neobjavíte nejaký tvrdší podklad s menším nánosom. Naposledy, keď som mal v rukách farebný Lowrance, tak na moje prekvapenie aj na takej „lopate“, ako je Palotáš, ktorý je samá rovina a bahno, som na ňom zaznamenal väčšie a menšie nánosy bahna, vlastne jamy zanesené bahnom. Toto sa mi podarilo zbadať na sonare po prvý raz na tejto vode a sám som bol prekvapený. Žeby sa potvrdili slová popredných svetových rybárov, že Lowrance je Mercedes medzi sonarmi? Uvidíme, čas ukáže.
Farba je farba a je ľahšie rozlíšiteľná ako len šedočierna kombinácia, hoci tam máme niekoľko odtieňov šedej. Zo začiatku som si myslel, že to boli staré ležoviská veľkých sumcov. No potom mi povedal jeden z miestnych starých rybárov, že pred nami boli kedysi jamy, v ktorých sa močil ľan. Skúšal som to potom oťukávať aj olovnicou, avšak nános bol celkovo taký veľký, že som sa k ničomu nedopátral. No guľôčky, umiestnené na týchto nánosoch, po vytiahnutí zapáchali – na rozdiel od tých, ktoré boli mimo nich. Osobne však olovnicu veľmi rád používam a skôr tej vyššej hmotnostnej kategórie - tak okolo 3 kg. Hlavne tam, kde sú menšie nánosy bahna, kde sa dá pohodlnejšie pomocou nej rozlíšiť tvrdosť dna a zistíte presne na centimeter, kde začína a kde táto tvrdosť končí.
Ťažšia je lepšia
Mnohí sa isto teraz zamýšľate prečo takú ťažkú záťaž. Predstavte si, že idete s člnom a oťukávate si dno. Pri ľahkej musíte ísť pomaly, lebo tá pre odpor vody ostáva za člnom a veľmi dlho trvá, kým presondujete väčší úsek. No ťažšia vám vďaka svojej hmotnosti podstatne ľahšie prekonáva odpor vody, takže môžete s člnom ísť rýchlejšie a vďaka tomu preskúmate väčšiu plochu dna za kratší časový úsek.
Vráťme sa ale späť k jadru dnešnej témy. Keď si označím zaujímavé miesta H- bójkami odchádzam na breh, odkiaľ sa pozriem na ich uloženie a rozhodnem sa, na ktorých začnem chytať. Ak sa neviem rozhodnúť, tak si znovu prehrám na sonare nahrávky, ktoré som si urobil na vode a na základe toho určím, na ktorých miestach budem chytať a ktoré si nechám ako záložné. Stojan na brehu sa snažím postaviť tak, aby mi silon zo vzdialenej bójky čo najďalej prechádzal tam, kde mám uloženú prednú bójku. Niekedy postačí len o pár metrov posunúť udice na jednu či druhú stranu a problém je vyriešený.
Pomôže aj svetelná fólia
Potom si pripravím tyčové bójky. Aj tu, ak chcete predísť problémom, netreba nič podceniť. Závažie na bójke upevníme tak, aby nedošlo k prípadnému zachyteniu silonu o bójku. Vrchnú časť bójky je ideálne mať prelepenú svetelnou fóliou, ktorá nám i v tme po nasvietení ukáže naše lovné miesto. Najlepšie je mať bójky aj farebne rozlíšené, v noci sa môžeme veľmi ľahko pomýliť. Samozrejme, pri vyvážkach na väčších vodách v tme, poprípade v hustej hmle, je najideálnejším pomocníkom sonar s GPS. Pri našom testovaní bola jeho presnosť do 5 m. Tu je istota, že by ste nemali zablúdiť. Viem, o čom píšem, lebo už som blúdil aj v tme aj v hmle a verte mi, nie je to nič príjemné, hlavne v zlom počasí.
Bójky si obvykle pripravíme na brehu, kde si ich dĺžku prispôsobíme hĺbke, v akej budú umiestnené. Všetky vložíme do člna a ideme uložiť na miesta označené „háčkami“. Ak máme „háčkom“ presne označené miesto, kde chceme ukladať svoju montáž, budeme musieť tyčovú bójku dať až za označené miesto. Ja to obyčajne robím na dĺžku člna alebo udice.
Presná lokalizácia lovných miest je s určitosťou č.1 v poradí dôležitosti pri love kaprov. Netreba podceňovať technické vybavenie, ako je kvalita sonaru, člna, motora a v neposlednom rade aj kvalita tyčových bójok. Mnohí kaprári majú nakúpené špičkové udice, navijaky, signalizátory, len akosi pozabudli na kvalitu už spomínaného ďalšieho technického vybavenia. Opäť viem, o čom hovorím, tiež som sa poučil na vlastnej koži. Radšej uberiem na náročnosti pri výbere udíc alebo signalizátorov a investujem do sonaru a dobrého člna s motorom.
Tak veľa úspechov pri hľadaní tých najhorúcejších „Hot Spots“.
