Snáď po hodine rozhovoru sme dospeli k zaujímavým nápadom. Rozhodli sme sa zamerať len na dve rybárske lokality. A prečo sme tak urobili? Chceli sme pochopiť návyky kaprov a ich správanie za rôznych situácií. Chytali sme teda hlavne na štrkovisku Pobedim a na priehrade Grunty. Pobedim je už nejaký ten rok moja srdcovka a páči sa mi starostlivosť o ryby a okolie. Je to miestna voda, v ktorej sa nachádza pár neskutočne krásných rýb a tie mi nikdy nedajú spať. Priehrada Grunty je súkromný revír, na ktorý som chodieval ešte so svojim otcom v čase, keď som ešte mal tú možnosť. Na tieto vody je často vyvíjaný počas sezóny veľký rybársky tlak, a preto sme občas museli naozaj vymyslieť aj nemožné, aby sme spravili záber. V nasledujúcich riadkoch skúsim opísať všetky naše výpravy a zhodnotiť, ako reagovali ryby za rôznych okolností.
Prvá výprava bola zaznačená na apríl. Občas sa sám sebe čudujem, ako rýchlo dokážem presvedčiť brata na bláznivé nápady, pretože počasie hlásili naozaj veľmi zlé. Bola to jedna z našich typických 24-hodinových rybačiek na Gruntoch. K tejto výprave som už niečo napísal v predchádzajúcom článku, ale je dôležité spomenúť ako prebiehala, aby sme mohli vidieť rozdiel pri chytaní bez rybárskeho tlaku a naopak s ním.
Teplota sa vyšplhala vonku len na pár stupňov a silný vietor sprevádzal aj dážď. Na celom jazere sme boli sami. Na udice som nastražil atraktívnu nástrahu Diffusion a montáže boli moje obľúbené z Albastar fluorocarbónu a stuženej šnúrky Radical. Čln nebol ešte nafúkaný, tak udice putovali zatiaľ ku brehu. Prvého kapra zdolal brat po pár minútach od nahodenia a rybačka sa nám pekne rozbiehala. Udice sme následne zavážali až k druhej strane, kde sme kŕmili hlavne peletami a boilies. Do večera sa podarilo bratovi vytiahnuť o mnoho viac kaprov ako mne, a tak som sa rozhodol použiť zig rig a karta sa otočila. Na zig rig som zdolal najväčšiu rybu výpravy (13,5kg kapra) a počtom som dobehol brata. Za 24 hodín sa nám teda podarilo na atraktívne nástrahy nachytať spolu asi 12 kaprov.
 |
 |
Pre porovnanie skočím teraz na letnú výpravu, o ktorej sa rozpíšem trochu viac. Už niekoľko rokov som chcel skúsiť týždňovú výpravu na Grunty. Tento rok som sa k tomu konečne dostal. Na výpravu sme sa začali chystať už dva týždne dopredu. Chcel som, aby bolo všetko tip-top. Predpoveď počasia bola celkom prajná a prvé dni hlásili pekné letné počasie, ktoré sa malo zmeniť až v polovici výpravy. Spolu som nachystal na kŕmenie 30kg peliet, 5kg boilies a 40kg partiklu. Montáže som použil totožné s prvou výpravou a sortiment nástrah bol naozaj pestrý.
Nadišiel čas odchodu a ako prvého zaviezol brat mňa. Následne sa išiel otočiť pre tretieho člena výpravy naspäť na Slovensko. Miesto sme mali tentokrát iné a chytali sme na miestach V5 až V7. Moja nedočkavosť sa dala snáď aj krájať a veci som rozložil v priebehu hodiny. Rýchlo som naskočil na čln a sonaroval miesta pred nami. Hneď od brehu bolo prudké klesanie do hĺbky, potom rovinka a hrana dole až na 5,5 m. Sonar ukazoval veľké množstvo rýb a tie sa ukazovali aj na hladine. Čakanie na príchod brata som si skrátil vyvezením udíc a prvý záber prišiel rýchlo. Bohužiaľ, ryba mi aj rýchlo spadla. Onedlho zdolávam svojho prvého kapra 8kg a hneď po zdolaní ide naspäť do vody. Do príchodu brata sa už viac nič neudialo a tak sa z jeho stojanu presúvam na svoj a kŕmne miesto si volíme až na druhej hrane. Ja si volím na udice úspešnú kombináciu boilies na dno, druhá udica ide s peletou a na poslednú dávam Diffusion. Brat aj s Jožkom sa prispôsobujú a dávajú podobné kombinácie.
Rozbeh je celkom pekný a prichádzajú zábery na striedačku, mne a bratovi. Len udice, kde je Diffusion sa zatiaľ neozvali. Jazero je plno obsadené a rybársky tlak je naozaj veľký, preto sa rozhodujem atraktívne nástrahy obmedziť a na udice začíname používať prevažne len pelety a bolies na dno. Večer prichádza bratovi pekná jazda z krajnej udice a rýchlo nasadáme na čln a zdolávame. Ryba nás ťahá pomerne ďaleko pozdĺž brehu. Po 30 minútach sa začínajú robiť na hladine víry a ryba vyzerá naozaj dobre. Prichádza ešte niekoľko výpadov a ryba je v podberáku. Brat si spravil nový osobák 22kg. Cestou na breh sa cievka rozbehla aj na mojej udici a na peletu zdolávam 12kg kapra. Jožko nám robí pár fotiek a celý bez seba sa už nevieme dočkať ďalšieho záberu.
Slnko pomáličky mizne a na udicu prichádza ďalší záber na boilies zo dna, ktoré bratovi chytilo zatiaľ všetky ryby. Pri zdolávaní brat uvažuje o tom, že by mohol chytiť ešte jesetera, a to prianie sa mu plní. V podberáku končí jeseter niečo cez 120cm.
Prvý deň rybám chutí a ja konštatujem, že ryby sa nám podarilo chytiť len na nástrahy na dno. Fungovali pelety, s ktorými sa na jazere vo veľkom kŕmi a mäsité, menej atraktívne boilies. Všetky zábery boli z udíc od brehu, takže nasledujúci deň sme už chytali len na prvej hrane. Zábery prichádzali na všetky nadväzce rovnako. Jediný bez ryby zostal Jožko, ktorý chytal na ľavej strane.
Nasledujúci deň už sme teda pomerne v obraze, ako chytať. Zábery nám trochu slabnú, ale stále si celkom užívame rybačku a brat vyťahuje svojho prvého amura v živote, ktorý má pekných 100cm a 12kg. Problém nastáva v nasledujúcich dňoch. Všetky zábery ustali a ryba je absolútne apatická ku všetkému. Robíme si srandu z Jožka, ktorý zo zúfalstva prešiel na lov pleskáčov. So sonarom hľadám problém. Ryby sa nám na lovnom mieste držia, ale všetky sú v stĺpci. Volím zig rig, ale všetka moja snaha je márna a čo fungovalo na jar nedokáže spraviť teraz ani záber. Susedia naľavo nezdolali rybu, odkedy sme prišli na jazero a vediem s nimi debatu o tom, čo môže byť problém. Sami tomu moc nevedia pochopiť, pretože dva týždne dozadu tu boli a spravili za tri dni 14 rýb a zrazu nič. Rozhodol som sa prejsť okolo celého jazera a zistiť, ako sú na tom ostatní. Na celom jazere chytá len jedno miesto, kde používajú rybári pelety, ktoré mám tiež na jednej udici. Títo rybári sa musia neskôr presunúť a na ich miesto prichádzajú iní, ktorým sa celkom darí, ale rybári, ktorí sa presunuli z toho miesta, už o zábery prichádzajú. Ako je to vlastne možné, že ryby sa chodia točiť zrazu len na jedno miesto a tam sa kŕmia? Jedna z možností je, že niekto tam použil takú silnú kŕmnu kampaň, že ryby sa na naučili navštevovať to miesto, ale aj tak mi nejde do hlavy, prečo prestali ísť nám. Do konca rybačky sme ešte spravili asi tri ryby, čo bolo pre mňa celkom sklamanie. Určite som si to celé predstavoval inak. Ako pozitívum, ale beriem to, že brat chytil počas našej výpravy 22kg kapra, čo bol v ten týždeň najväčší ulovený kapor na jazere. Spolu sme za týždeň lovu vybojovali cca 15 rýb.
Prešiel nejaký ten týždeň a mne to nedalo. Presviedčam brata, aby sme vyrazili na Grunty znovu. Na výlet berieme aj mladého člena, aby sa niečo priučil. Lovné miesto si vyberáme pri hrádzi a na kŕmenie si beriem pelety preliate rozmixovaným tuniakom. Taktiku mám uplne jasnú a udice nahadzujem len kúsok od brehu, kde môže byť asi 1,5 m vody. Jeden z dôvodov je, že chcem mať montáž položenú na tvrdom podklade (jemné kamienky). O niečo ďalej je hrana asi do 6m a bahnité dno. Na miesto strieľam niekoľko peliet a posielam tam montáže. Na háčiku končia tiež pelety preliate tuniakom a obalené v ceste. Môj cieľ sa ráno plní a ja vyťahujem krásneho jesetera. Brat je úspešný tiež a na peletu vyťahuje celkom prekvapujúco aj amura. Okrem neho skončil na brehu nejaký ten kapor a tiež jeseter. Stačilo nám pár hodín, aby som išiel domov spokojný!
Sezónu v Pobedime som začal na jarných pretekoch. Vodu dobre poznám, a preto som mal predstavu o tom ako chytať na akomkoľvek mieste. Deň pred pretekom som na každé miesto strelil pár boilies, na ktoré som nasledujúci deň chytal. Nechcel som rybu dostať cielene na konkrétne miesto, ale môj zámer bol, že ak ryba boilies ochutná v kľude a nič sa jej nestane, tak počas pretekov bude mať k nemu väčšiu dôveru. Na ráno som si pripravil nadväzce z fluorocarbónu Albastar, pretože mám reálne odskúšané, že ryby v Pobedime na ne lepšie reagujú. Boilies som zvolil v menej atraktívnej verzii, ale doplnené o pastu dokázalo rybu zaujať pomerne rýchlo. Vzdialenosť som zvolil kratšiu, pretože miesto, ktoré sme dostali, malo tvrdé dno a hĺbku cca 2m už kúsok od brehu. Prvú rybu som zdolal až pár hodínod začiatku. Išlo o kapra 56cm, hneď teraz však prezradím to, že som s ním obsadil z viac ako 60 pretekárov 5. miesto. Okrem neho mi ešte jeden kapor spadol. Nepodarilo sa mi síce chytiť žiadneho obra, ale v tomto prípade bol úžasný pocit dostať na háčik akúkoľvek rybu. Najväčšie ryby sa vytiahli na mieste, vedľa ktorého som zvyšok sezóny následne odchytal naozaj krásne ryby.
Miesto, ktoré som si v Pobedime zvolil pre bežné chytanie počas sezóny, bolo v plytšej časti jazera. Počas leta tu padá do vody množstvo mirabeliek a mimo nich je tu určite viac prirodzenej potravy ako v hlbších častiach jazera. Z minulosti som sa poučil, že ryby tu najlepšie reagujú kúsok od brehu. Dno je do určitej vzdialenosti tvrdé a bahno začína až ďalej. Vždy pred chytaním som na miesto nahádzal rukou trochu boiliesu a peliet (viac druhov). Nadväzec som vždy použil z fluorocarbónu. Niektoré dni boli až tak úspešné, že za pár hodín (5-6) som dokázal chytiť aj osem kaprov, prekračujúcich hranicu 8kg, čo je tu už celkom pekná ryba. Určite spomeniem aj môj najdôležitejší úspech, ktorý sa začal tým, že jeden chlapec sa nezúčastnil pretekov, na ktoré som mu namiešal krmivo. Išlo o krmivo na kaprov od firmy Browning. Bolo mi ho celkom ľúto vyhodiť, tak som sa rozhodol, že ho vyhádžem na najbližšej rybačke. Zamrznuté krmivo som polámal na menšie kusy a tie som hádzal na svoje lovné miesto. Počas teplého letného dňa, kedy na jazere bolo minimum záberov, to rozpútalo na hladine peknú šou. Ryby sa mi začali v priebehu chvíľky ukazovať na lovnom mieste a prešlo možno 5 minút a ja som mal záber. Po zdvihnutí udice cítim, že ryba je väčšia, ale kapor moc nebojoval. Najväčšia radosť nastala, keď som rybu dostal k brehu. Kapra som okamžite spoznal a bol som neskutočne rád, že po roku sa mi ho zase podarilo dostať na háčik. Pri vážení mal čistú váhu 16,5 kg.
Koniec sezóny som zavŕšil pretekmi na Padáni. Išlo o preteky dvojíc a hodnotili sa tri najťažšie ryby. Na preteky sme išli hlavne s cieľom zachytať si a rozlúčiť sa so sezónou. Brat nechal prípravy na mňa a ja som nenechal nič náhode. Pripravil som, čo najviac alternatív, aby sme mali široký výber nástrah aj montáží. Brata som poslal vylosovať miesto a jeho výber sa mi pomerne páčil. Dostali sme miesto na strane, ktorú som mať chcel, pretože som videl ukazovať sa tam množstvo rýb. Diaľku som prispôsobil rybám, ktoré sa ukazovali pri hladine, takže sme chytali pomerne blízko. Na každú udicu šlo niečo iné, aby sme prišli čo najskôr na to, čo rybám bude vyhovovať. Naša obrovská nevýhoda bola, že sme na tej vode boli po prvýkrát.
Preteky sa začali a hneď sme na breh dostali kapra s váhou cez 14kg. Váhová hranica sa však rýchlo zvyšovala a večer už bola najmenšia ryba potrebná na umiestnenie cez 16kg. Dôležité pre nás bolo, že nám vychádzal cieľ zachytať si. Do večera sme mali prehľad, ako chceme zhruba chytať. Používali sme olovenky, montáž z fluorocarbónu a k nástrahám sme dávali PVA s peletami a boilies. Ryby sme ťahali snáď neustále, len sme sa nemohli pohnúť hore s váhou. Neskôr nám prišli aj ryby okolo 17kg, no v tom čase už bolo treba chytiť kapra 20kg+ a to sa nám nedarilo. Atmosféra pretekov bola veľmi priateľská a všetci naokolo komunikovali, čo zlepšiť a ako docieliť väčšiu rybu. Najlepšie sa nakoniec ukázalo nechať ležať boilies len pár metrov od brehu. Tým spôsobom sa vytiahli najväčšie ryby. Celkom ma mrzí jedna ryba, ktorá mi práve z takej vzdialenosti spadla. Bola to asi najväčšia váha na udici počas preteku. Ryba si to hneď po seknutí brala cez cievku až do polsovice jazera, kde mi spadla. Celkový problém bolo to, že na jazere je povolený len háčik bez protihrotu, čo reže rybám tlamu. Tie ich mali tak dorezané, že pravdepodobnosť, aby sa zapichol háčik sa minimalizovala. Naozaj to bol veľmi škaredý pohľad. Preteky sme skončili s maximálnou spokojnosťou aj napriek tomu, že najťažšia ryba, ktorú sme chytili, mala len 17,5kg. Celkovo sme nachytali okolo 50 rýb a zo všetkých tímov sme sa tak zaradili medzi tímy, ktoré chytili najviac rýb počas preteku. Bol to predsa len prvoradý cieľ, keď sme tam išli.
 |
 |
ZHRNUTIE
Ako by som to celé zhrnul? Sezóna bola pre mňa veľmi úspešná a možno práve kvôli tomu, že som sa zameral len na dve vody, ktoré už som poznal. Pravdupovediac, myslím si, že najdôležitejší faktor úspešnosti je poznať lokalitu, na ktorej lovíme. Kapry majú na každej vode určité miesta, ktoré navštevujú viac ako iné. Ak ich poznáte, stačí sa prispôsobovať podmienkam a počas lovu sa kľudne premiestniť. Musím podotknúť, že na Gruntoch sme nezachytali podľa mojich predstáv len raz. Samozrejme, keď sme sa rozhodli ísť na miesto, na ktorom sme predtým nelovili. Pobedim počas sezóny tiež ukázal, že napriek tej istej montáži a nástrahe brat nevedel chytiť rybu a ja som mal záber za záberom. A prečo? Vybral som si na jazere vhodnejšie miesto. Ako ďalšiu dôležitú vec vnímam, že v mojej výbave musí byť naozaj široký výber nástrah. Nástrahy, ktoré jednu rybačku nachytajú kopu rýb, na ďalšej výprave nemusia fungovať. Je to spôsobené podmienkami na vode, ako je napríklad veľký rybársky tlak. Počas sezóny som sa pozastavil ešte pri dvoch myšlienkach. Ryba sa orientuje vo vode predovšetkým pomocou postrannej čiary, tak prečo by nemala vedieť o silóne pod vodou? Je to predsa pre ňu prekážka, ktorú musí zaznamenať. Samozrejme, to eliminujeme použitím spätného olovka. Ľudia by možno povedali, že niečo tak tenké ako silón nemusí byť pre rybu problém a môže ho vnímať ako prirodzenú prekážku. Môj názor ale je, že ryba je opatrnejšia, ak o silóne vie, či už pomocou zmyslového orgánu alebo jednoducho tak, že doňho narazí. Ďalšia myšlienka bola o hĺbke vody. Voda si od určitej hĺbky zachováva konštantnú teplotu a ako všetci dobre vieme, tak nástrahy sú často rozdelené na letné/zimné. Tiež všetci vieme, že letná nástraha je postavená na komponentoch dobre rozpustných v teplej vode. Ak teda chceme využiť potenciál nástrahy je vhodné hodiť ju do hlbokej vody, ktorá má len 4° alebo radšej zvoliť hĺbku maximálne 1,5 metra, kde je voda teplá? Práve preto je pre mňa v letných mesiacoch lov v okolí brehu naozaj čarovný. Mám rád, keď využijem nástrahu, čo najvhodnejšie.
