Ryby na Orave predsa ešte sú
| Pri jednej z našich pracovných povinností sme sa s mojim kolegom zhodli že už toho je akurát tak dosť. Nakoľko už niekoľko týždňov na Oravskej priehrade zúrilo parazitárne ochorenie pleskáčov. Nič iné sme celé dni, večery nerobili iba zbierali kusy plávajúce na hladine, ktoré mali už len pár dní kým by uhynuli alebo už uhynuté po brehoch priehrady. K tomu pravidelné kontroly rybárskej stráže. | |
| Občas sme sa zasmiali, cítili sme sa ako hrobníci a policajti zároveň. Pach rozkladajúcich rýb ktoré sme zbierali už s nás nešiel ani vyprať. Jeho slová ako by som počul ešte len včera. A dosť vedúci, tak ma volá keď ma chce niečím podpichnúť, buď si berieme pár dní voľna alebo si to rob sám. Tak čo povieš? S úsmevom som mu odpovedal, beriem to voľno. Veď pár dní nikomu neublíži a už aj ja sám som toho začal mať akurát tak dosť. Naozaj pár dní by neuškodilo, veď sme len ľudia a nie stroje. Ale čo počas tých pár dní? Otázka sa zračila v očiach nás oboch. V tom zvoní môj mobilný telefón, pozriem na číslo kamarát ktorý je na dovolenke tu na priehrade a chytá neďaleko nad miestom kde sme končili včerajší „zber“. |
 |
Zodvihnem a s úsmevom počúvam jeho návrh. Nemohol prísť v lepší čas. Kolega nedočkavo čaká čosi vymyslím a pri mojom úsmeve mu začína svitať. Áno Vlado je to tak, odpovedám mu po zložení telefónu. Ak chceme môžeme sa pridať k nemu a jeho par kolegom. Bez dlhého rozmýšľania odpovedá. Je rozhodnuté ideme. Kamarát sa po príchode rozhodol pre časť priehrady smerom k Poľským hraniciam, je tam už pár dní a jeho lovné miesto je v celku dobre zvolené a rozkŕmené, tak prečo neísť na pár dní vravím si.Na druhý deň vybavujem všetky potrebné záležitosti aby sme mohli ísť. Telefonáty kamarátom tu hore aby nás na chvíľku zastúpili v čistení brehov a kamarátom z policajného zboru aby nás na pár dní zastúpili v kontrolách rybárov. Nakoniec sa mi podarilo vybojovať dva dni. Skvelé vravím si sám pre seba. Volám Vladovi zajtra ráno môžeme vyraziť, náhradu za nás máme. Po telefóne dohadujeme ešte pár posledných vecí ako to čo zobrať so sebou, čo zvoliť za nástrahu a nakoniec nie menej dôležitý čas odchodu. Dohodnuté, ráno prídem po Teba, naložíme Tvoje veci a pôjdeme naložiť lodný motor. |
|
 |
Tak sa aj stalo. Krásne letné ráno a posledné prípravy stravy, výstroje, O desiatej ráno nakladám svoje veci do svojho kombi a odchádzam po Vlada. U neho pár posledných uprestnení a ideme naložiť motor. Je jedenásť a spúšťame čln na vodu, nakladáme. O pol dvanástej štartujeme. Slnko svieti a na krásnej modrej oblohe niet ani mráčika. Priehrada je, ako málokedy, ako zrkadlo. Jednoducho krása. Už z ďaleka vidieť ciel našej cesty, tri tripody rozložené a vo vzdialenosti nejakých 100 až 120 metrov osadené bóje a na brehu mávajúca osoba. Cesta nám trvala necelých 45 minút a už stojíme na brehu a podávame si ruky s Milanom, netrpezlivo načúvame čo sa za tie skoro štyri dni udialo. Kapor sa ozval už na druhý deň, čo je na takej vode ako Orava v celku dosť zavčasu. |
Nebol veľký nejaké tri kila a po vytiahnutí putoval späť do vody.A od vtedy spolu ulovili nejakých desať rýb s priemerom od 5 do 10 kg, Milan sa zlostí že za tie tri dni čo mu ešte ostávajú už asi neprekoná svoj osobný rekord, s úsmevom a miernou iróniou ho podpichujem že takýmito váhami naozaj nie. Jedine že by ich zrátal do hromady, na čo som si vyslúžil široký úsmev a odpoveď že nech sa ukážem. Rozbaľujeme a pripravujeme prúty na vyvezenie. Po rýchlej porade volíme pečeňovú boilis vlastnej výroby a na druhu volíme hook peletu od Sportsu, ja skúsim taktiež pečeňovku a hook boilu krab – banán od Tandemu. Tak sa aj stalo. Vyvážame, ukladáme prúty do stojanov a sadáme do kresiel, čakáme. Prvý záber sa dostaví na Milanov prút, jemné pípnutie, nasleduje krátky ťah a Milan zasekáva. Začína zdolávať, pýtam sa či treba ísť na vodu a Vlado medzi tým prichádza s podberákom. Kapor má spočiatku na vrch, do kariet mu hrá i vzdialenosť. Milan opatrne priťahuje, no kaprík si postaví hlavu a otáča sa na voľnú vodu. Zastavuje sa a Milan opäť opatrne priťahuje. Netrpezlivo čakáme na Milanovo rozhodnutie. |
|
| Kaprík sa nevzdáva ďalší výpad, tentoraz smerom doľava k potopeným stromom, no Milan ho koriguje a otáča, tento krát výpad do prava. Milan sa rozhoduje, riskujem ho, zdolám ho z brehu. Kaprík si to opäť rozmyslel a rozbehol sa na otvorenú vodu. Podľa toho ako bojuje nebude najmenší, ale i od Milanovho rekordu má ďaleko. Je to však iba odhad. Milan sa nevzdáva a aj Kapríkovi dochádzajú sily. Výpady sú čoraz kratšie a nepravidelnejšie. Opatrne vravím Milanovi, daj pozor na tie stromy na ľavo. Áno, kaprík ako keby ma počul, namieril si to rovno k nim. Milan doťahuje a silón začína spievať svoju melódiu v miernom vetre. Darí sa ho otočiť. Už len pár metrov a prvý závar na hladine. |  |
| Vlado vbieha do vody s podberákom pokiaľ mu to dovoľujú jeho gumáky a pokladá roztiahnutý podberák do vody. Ešte jeden výpad a ďalší závar na hladine. Kaprík si to opäť namieril na vodu, avšak unavený už len pár metrov. Milan vypadá, že toho naťahovania má už tiež dosť. Posledný výpad a už smeruje do prichystaného podberáku. Je náš. Vlado prichádza na breh, vyberá kapra do trávy. Nasledujú gratulácie od všetkých. Kapor meria 76 cm a nasledovné váženie ukázalo 9, 86 kg. Nie je to osobák, ale potešil. V rýchlosti sa rozhodujeme čo ďalej. Milan navrhuje nafotiť a pustiť, | |
 |
Vladovi sa to moc nevidí, svetlo už nie je najlepšie, ale nakoniec sa dá zlomiť. Nasleduje pár fotiek a kaprík putuje späť do vody. Milan si opäť pripravuje prút a vyváža. Ostatný sa sťahujeme k ohníku a Milan prichádza od vody tiež. Sadáme do kresiel a začína sa tá rybárova idylka. Ohník a rybárske zážitky a historky. Večer a noc prebieha v tichosti, vetrík sa utíšil a na nočnú oblohu vychádzajú hviezdy. Krásna noc počas ktorej bolo už len zopár pípnutí, ale žiaden záber. Prichádza ráno a s ním aj Milan a uvarené raňajky. Po nich sa s Vladom rozhodujem čo ďalej. Dnes či chcem alebo nie sa musíme s Milanom a ostatnými rozlúčiť. Dohodnuté vydržíme ešte doobeda a pôjdeme. |
| Čo dodať na záver? Nadchádza čas balenia a aj ked sme s Vladom nič nechytili odchádzame s úsmevom a oddýchnutý. Veď či sme chytili alebo nie, zažili sme jednu krásnu noc v prírode a opäť raz sme sa stretli, pre mňa s pánmi rybármi ktorý propagujú chyť a pusť späť do vody. A to sa myslím že cení tiež. | |
|
Po čase som telefonoval s Milanom, osobný rekord síce neprekonal ale počas tých siedmich dní strávených tu na Oravskej priehrade ulovili dvadsaťtri kaprov v rozpätí od troch do desiatich kíl a všetky skončili naspäť vo vode. Rozlúčili sme sa konštatovaním, Ryby predsa na Orave ešte sú a želaním aby aj ostali.
|
|
