Hoci sa stotožňujem s týmto tvrdením, tiež si myslím, že s arómou nič nepokazíte. Keď vám to dáva hocijakú istotu a zvýši to vašu vieru vo vybranú nástrahu, pokojne arómy využívajte. Podľa mňa každá aróma (vďaka látkam, z ktorých je vyrobená) obsahuje aminokyseliny, na ktoré ryby budú lepšie alebo horšie reagovať.
Japonskí vedci zistili a potvrdili, že horké chute kaprov odpudzujú. To je pre nás ďalšia pomôcka, čoho by sme sa mali vyvarovať.
 |
 |
Možno pomôže, keď ochutnáme použité komponenty, tekuté i práškové, vďaka čomu pre nás horké veci jednoducho vynecháme. To isté môžeme skúsiť aj pri hotovkách. Takže, keď zabudneme na vôňu ako takú, musíme si položiť otázky: „Čo upozorní kapra na prirodzený zdroj potravy? Odkiaľ vie o ložiskách patentiek a tubifexu? Ide len o inštinkt? O zdedenú genetickú informáciu? Ako to je potom s rybičkami v akvaristike, ktoré sa idú po kvalitnej a podotýkam neovoňanej potrave doslova zblázniť?“
Aj tento zdroj prirodzenej potravy musí vydávať nejaký signál, na ktorý kapor reaguje. Podľa doterajšej úvahy to musia byť látky, ktoré sú vo vode rozpustné a sú prítomné v tejto potrave.
 |
 |
Keď sa pozriete na chemický rozbor patentiek, zistíte:
-sušina 19,1%
-proteíny (v sušine) 59%
-uhľohydráty (v sušine, najväčší podiel chitín - poznámka: chitín je svojou chemickou podstatou polysacharid) 22,5%
-tuky (v sušine) 4,9%
-popol (v sušine, ako soli a minerálne látky) 5,8%
-voda 80,9%
 |
 |
Keď sa pozriete na chemický rozbor tubifexu, zistíte:
-sušina 7,3%
-proteíny (v sušine) 49,3%
-uhľohydráty (v sušine) 0%
-tuky (v sušine) 19%
-popol (v sušine) 5,8%
-voda 92,7%
Keď sa nato lepšie pozriete zistíte, že len niektoré látky sú vo vode rozpustné a to proteíny, ktoré sa skladajú z aminokyselín (amidy a peptidy), minerálne látky a ióny (napr. NaCl sa skladá z Na+ a Cl-, čo je vo vode rozpustné. Chitín sa vo vode nerozpúšťa. Tuky taktiež nie, čo znamená, že ako vábiace látky nie sú dôležité.
 |
 |
Už som spomínal, že dobrá nástraha by mala byť dobre stráviteľná a mať dobrý vábiaci účinok. Takže z chemického rozboru látky, sú dôležité pre vábiaci účinok proteíny a ich aminokyseliny. Logika asi tomu nasvedčuje. Ide o tému, ktorá mi roky nedala spať. Čítal som všetko dostupné, v čom sa aspoň čiastočne pojednávalo o atraktoroch. Teraz sa s vami podelím o drobnosti, ktoré som sa dočítal.
U nás každý prijal názor, či skôr myšlienku, že partikel ako (kukurica, pšenica atď.) sa musia vždy tepelne upraviť, inak by mohli poškodiť rybám. Prečo sa to nerobí aj v chove rýb? Pri našom zakrmovaní máme použiť varené, namočené alebo suché častice? Dočítal som sa, že vedecké výskumy v Nemecku dokázali, že suché častice nevykazujú žiadnu vábiacu silu (účinok). Rozomletý alebo rozdrvený partikel je účinnejší ako celý. Niekoľko dní namočený partikel je najúčinnejší, ale ani takto nemôže aktívne súperiť atraktivitou prirodzenej potrave.
Podľa škótskych vedcov kapor prijme naše boilies len vtedy, keď sú splnené určité faktory:
-výzor: veľkosť, tvar a farba
-pach: chemorecepcia
-povrch: hrubý, jemný, tvrdý, mäkký, suchý, mokrý
-chuť: chuťové poháriky
Ďalej podľa ich výskumu na stimuláciu
-prijatia potravy sú podmienky:
-nízka molekulová hmotnosť (menej ako 1000 g/mol)
-rozpustnosť vo vode
-ochádzajúce z rozkladu proteínovej frakcie
-amfoterné t.j. dvojstranné (ako aminokyseliny)
Zjednodušene povedané, môžeme brať do úvahy látky ako betain, aminokyseliny a výťažky z aminokyselín.
Čo je veľmi dôležité, stačí len niekoľko molekúl na vznik reakcie. Príkladom by mohol byť výskum francúzskych vedcov, ktorí dokázali, že niektoré ryby až 1583-krát silnejšie reagujú na niektoré spomínané látky ako človek. Bolo dokázané, že aminokyseliny rozpoznajú ako chuťovými pohárikmi tak aj chemoreceptorami. Japonci napr. výťažok z priadky morušovej, ktorá sa skladá zo 17 aminokyselín typu L, označili ako vynikajúci atraktor. Ovšem je dôležité spomenúť, že ide o výťažok aminokyselín na prírodnej báze. Ruskí vedci za najlepší atraktor označili výťažok z patentky. Už je asi každému jasné, že prirodzenú potravu kapor vníma vďaka voľným aminokyselinám.
Ján Zselenák
