Hĺbkové meranie teploty
Životné podmienky v jazerách sú ovplyvnené rôznymi faktormi. Ich kvalita závisí od svetelných a tepelných podmienok, obsahu a rozvrstvenia kyslíka, rozptýlených a rozpustných výživných látok. K zmene týchto podmienok však prichádza pri pravidelnom, alebo nepravidelnom pohybe vody spôsobenej vetrami, alebo teplotnou anomáliou. Pre nás rybárov jedným z najrozhodujúcejších faktorov je teplota vody, môžeme si ju totiž veľmi ľahko zistiť vďaka jednoduchým a dostupným prostriedkom a čo sa týka lovu kaprov, hrá veľa krát rozhodujúcu úlohu. Preto som sa rozhodol tejto problematike venovať nasledujúce riadky.
K zvyšovaniu teploty vody dochádza z dôsledku dopadu slnečného žiarenia na hladinu. Teplý vzduch má len minimálny vplyv. Slnečné žiarenie vďaka svojej infračervenej zložke slnečného spektra intenzívne zohrieva povrchovú vrstvu vody maximálne však do hĺbky 1m. Rýchlosť zohrievania, alebo ochladzovania vody v jazere je závislé od viacerých faktorov.
Tými základnými je veľkosť a hĺbka, čím je jazero menšie a plytšie tým sa rýchlejšie prehreje, ale aj ochladí. Zafarbenie vody, kalná voda odráža menej slnečných lúčov ako čistá, preto sa rýchlejšie prehrieva. Vplyv okolia, stromy - v okolí priehrady, tienia a zabraňujú preniknutiu slnečného žiarenia, poloha priehrady – časté vetry, ktoré zvyšujú odraz slnečných lúčov od hladiny. Ideál je teda plytké, malé jazero, bohaté na živiny, v závetrí, nechránené stromami.
Teplota vody má priamy vplyv na život a aktivitu rôznych organizmov vrátane rýb žijúcich vo vode. Čím vyššia je teplota /samozrejme v rozmedzí umožňujúca život/, tým rýchlejšie prebiehajú chemické reakcie spojené s látkovou výmenou. Rastliny rýchlejšie prevádzajú fotosyntézu prijímajú živiny, rýchlejšie rastú, ryba je aktívnejšia, jej orgány rýchlejšie pracujú. Z tohto nám teda vyplýva , že sezónne zmeny aktivity studenokrvných organizmov sú závislé na teplote vody. Ak si to prenesieme do správania rýb a predovšetkým kaprov, tak dosiahneme záveru, že v zime je ich aktivita minimálna, málo sa pohybujú a žijú väčšinou z jesenných zásob uložených v tele. Na jar, keď sa voda začína oteplovať, začína byť ryba pohyblivejšia a zvyšuje sa jej potravinová aktivita. V lete, keď je voda najteplejšia, je ryba najaktívnejšia, metabolizmus rýchlo pracuje. V jeseni postupne aktivita klesá, avšak zabezpečenie si zásob na zimu núti rybu ešte k zvýšenej aktivite, no látková výmena už je vplyvom teploty vody spomalená.
Toto sú však len všeobecné zásady, ktoré ,čo sa týka aktivity rýb sú však závislé aj na iných faktoroch, predovšetkým na obsahu a rozvrstvení kyslíka vo vode. Boli by sme však naivní, ak by sme si mysleli, že ohrievanie vody prebieha po celej ploche a v celom objeme rovnomerne. Voda je zlým vodičom tepla a je veľmi málo pravdepodobné, že by sa prehriala celá vrstva na rovnakú teplotu. Pre rozvrstvenie tepla vo vode má rozhodujúcu úlohu špecifická vlastnosť vody, tzv. teplotná anomália. Bližšie tento jav v krátkosti vysvetlím. Látky pri ochladzovaní zväčšujú svoju hustotu a hmotnosť. Voda však je v tomto smere špecifická, pri teplote 4°C je jej hustota a hmotnosť najvyššia. Nad touto teplotnou hranicou, ale aj pod ňou je voda ľahšia. Preto je zákonité, že vrstva vody o tejto teplote sa v zime vyskytuje pri dne a smerom k hladine teplota klesá. Veľmi dôležitá zákonitosť z dôvodu života vo vode. Ľad, ktorý sa vytvára pri nízkych teplotách má menšiu hustotu ako voda v tekutej forme, pláva na povrchu a tvorí výbornú tepelnú izoláciu proti ochladzovaniu hlbších vrstiev vody výmenou tepla medzi hladinou a vzduchom. Vďaka tomu mnoho živočíchov môže úspešne prežiť i tie najkrutejšie zimy pod hladinou rybníkov. V dôsledku rozdielneho zohrievania vody počas rôznych ročných období vzniká špecifické teplotné rozvrstvenie. Počas teplého počasia slnko intenzívne prehrieva horné vrstvy vody, oddeľuje sa teplejšia vrstva a „pláva“ na spodných masách vody. Medzi teplou a studenou vodou sa vytvorí medzivrstva, tzv. termoklina /skočná vrstva/,ktorá pôsobí ako izolant ,a zabraňuje akémukoľvek vertikálnemu miešaniu teplotne rozdielnych vodných más.S nástupom studeného počasia dochádza k odlišnému typu cirkulácie.
Na povrchu sa voda ochladzuje a klesá vďaka väčšej hustote do hĺbky. Na jej miesto vystupuje teplejšia voda z hlbších vrstiev. Cirkulácia sa zastaví až vtedy, keď sa vyrovná teplota vody v nádrži na 4°C, kedy má voda najvyššiu špecifickú hmotnosť. Spodné vody majú konštantnú teplotu 4°C a smerom k hladine sa teplota vody postupne znižuje až po nulu poprípade po mínusové teploty, kedy sa mení na ľad. Na jar, postupným prehrievaním sa teploty vo vodnom stĺpci znovu vyrovnávajú a voda sa opäť premieša. Toto obdobie sa končí vznikom medzivrstvy /skočnej vrstvy/. U plytkých jazier, dochádza častokrát k dennému premiešavaniu vody, tu sa vrchná vrstva vody prehrieva podstatne rýchlejšie ako spodná vrstva a vytvára sa vrstvenie so skočnou vrstvou blízko pri hladine. Tá sa postupne v ďalších hodinách presúva smerom dole a postupným nočným ochladením môže ráno prísť k úplnému premiešaniu. Zo všetkých týchto informácií vyplýva, aký má význam pre rybára zaujímať sa o teploty vody. Z pohľadu kaprára k tomu venujem náležitú pozornosť.
Podľa nej vytváram návnady, vyhľadávam lovné miesta. Preto jej meranie pokladám za samozrejmosť. Tak ako som uviedol v predchádzajúcich riadkoch môže byť teplota v rozličných vrstvách, ale aj miestach jazera úplne rozdielna. Predovšetkým kapor, ktorý obľubuje teplú vodu veľmi často na takýto stav reaguje, a vyhľadáva prehriatejšie časti v ktorých sa samozrejme nachádza aj väčšie množstvo prirodzenej potravy. Samozrejme do týchto miest sa sťahujú aj dravé ryby, ktoré tam prichádzajú za bielou rybou. Klamlivé jednoznačne je meranie pri brehu. Je skutočne len hrubo orientačné, presne tak ako meranie sonarovou sondou ktorú máme umiestnenú tesne pod hladinou. Preto predovšetkým ma zaujíma teplota vody, ktorá sa nachádza pri dne. Táto informácia je pre mňa veľmi dôležitá, lebo podľa nej často volím výber svojich nástrah. Predovšetkým jar je v tomto smere dosť špecifická a klamlivá.
Veľkým pomocníkom pri zisťovaní teploty sú prídavné teplotné sondy. Vďaka nim v spojení so sonarom si dokážeme vytvoriť dokonalú predstavu o teplotnom rozvrstvení vody v jazere. Ako pomocou týchto výdobytkov techniky toto zvládnuť.
V princípe ku každému sonaru je možné pripojiť doplnkový teplotný snímač. Niektoré modely dovolujú pripojiť jeden, dva dokonca až tri takéto snímače. Samozrejme čím väčší počet tým získame lepší prehlad o teplotnom vrstvení v danej lokalite. Sonar dokáže snímať a zobrazovať teplotz aj zo všetkých troch snímačov naraz. Pripojenie je možné k trom druhom sonaru:
1, SONAR bez GPS a nahrávania – takýto sonar Vám ukáže teplotu vody v rôznych hĺbkach v závislosti od počtu teplotných snímačov. Nevýhodou je že aj keď nájdete teplotný zlom tak si ho môžete zaznačiť jedine mechanicky a to je napr. H bojkou. Na predchádzajúce miesta sa len veľmi problematicky vrátite.
2, SONAR s GPS bez nahrávania – v sonare si vďaka GPS môžete ukladať jednotlivé teplotné zlomy. Výhodou je možnosť presného - opätovného vrátenia na jednotlivé body. Veľmi dôležitý je systém ukladania bodov, napr. od výraznej zmeny. Body môžu byť nazvané podľa stupňov celzia. Komplikovanejšie je zaznamenať a pomenovať body pri snímaný napr. troch snímačov naraz. Treba si uvedomiť že to musíte robiť hneď v danom okamžiku pri zmene teploty. Inak stratíte presnú pozíciu daného miesta a neviete sa už naň vrátiť.
3, SONAR s GPS a nahrávaním – predstvuje ideálne riešenie pre rybárov, ktorí sa chcú venovať rybám naplno a ktorí chcú pokročiť vo svojich rybárskych znalostiach o kus ďalej. O vyžití takýchto zariadení bolo už popísaných veľa článkov či už išlo o nahrávanie loviacich sumcov po nástrahe, alebo pri vytváraní vrstevnicových modelov prípadne máp zatopených potokov a riek. Preto aspoň v krátkosti spomeniem funkciu, ktorú ocenia aj kaprári a tou je „hĺbkový systém merania teploty“. Výhody oproti dvom predchádzajúcim bodom sú jednoznačné. Pomocou funkcie nahrávania si vytvoríte nahrávku danej lokality. Pri nahrávaní dochádza k automatickému nahratiu všetkých nameraných údajov teda aj teploty z jednotlivých snímačov. Pri zapnutom GPSk sa Vám automaticky zobrazuje a ukladá aj GPS pozícia. Teda hlavnou výhodou je vytvorenie nahrávky danej lokality.
Tú si viete jednoduchým spôsobom prehrať. Teda až pri prehrávaní napr. na brehu si vyberiete tie NAJ miesta. Jednoduchým stlačením klávesy pri prehrávaní si tieto body uložíte. Vďaka tomu sa viete na vodnej ploche k týmto miestam vrátiť s presnosťou polohy 1-3m! Pokiaľ použijete delené zobrazenie obrazovky, tak v pravom okne Vám bude zobrazená Vaša poloha na nahratej trase a v ľavom sonarová nahrávka – viď. obrázok. Teda aj vizálne - pre lepšiu predstavivosť vidíte kde sa Váš čln nachádzal v danom okamihu nahrávania. Na výber vhodného miesta máte čas na brehu, nemusíte sa rozhodovať hneď v člne pri mapovaní lokality. Môžete sa venovať veslovaniu, ovládaniu motora atď. prístroj nasníma všetky informácie z ktorých výber správnej lokality je len na Vás.
Takéto náhravky je možné analyzovať aj po rokoch, prípadne poskytnúť svojim priateľom a známim. Prehrávanie v počítači je možné pomocou software, ktorý je dodávaný zdarma na prezentačnom CD firmy SPORTS.