Moja príprava pred samotným odjazdom spočívala v premyslení taktiky a hlavne voľbe kŕmenia, či chytania. Keďže mám veľmi dobré skúsenosti s nástrahami od Tandem Baits, moja voľba bola o to jednoduchšia. Taktiež aj Maťo chytá na túto značku, čiže sme dali dohromady približnú prvú objednávku a mohli sme čakať na tovar.
 |
 |
Ja som zvolil boilies z radu Impact a to konkrétne novinku pre tento rok pod názvom Tigria krevetka a osvedčenú príchuť klobása/korenie. Obe v priemere 18 mm.
Na tretiu udicu plánujem dávať pelety, preto som si ešte doma namiešal po 5 kg pstruhových peliet, 5 kg halibut peliet a 5 kg peliet losos/krill (hlavne tie posledné mi už dávnejšie priniesli veľmi veľa pekných rýb). Použil som rôzne priemery, keďže som chcel dosiahnuť rozdielne doby rozpadu. Samozrejme, nemohli chýbať ani zálievky. Moja najobľúbenejšia je tiež z rady Impact a to Secret Spice, ktorý je dosť výrazný, korenistý a myslím si, že aj v silnom blate dokážem prilákať rybu na kŕmne miesto. Maťo vsadil na Atlantického krilla, ktorého bude dopĺňať s fluo popkou. Konečne sa blíži termín odjazdu a finišujeme s poslednými nákupmi potravín a dohadujeme čas odjazdu. Pretože ideme štyria, musíme ísť na dvoch autách. Aj tak bol dosť problém všetko potrebné zbaliť. Odchádzame v nedeľu ráno o 5.30 h a s ďalšou dvojicou Aďom a Mirom sa máme stretnúť na čerpacej stanici v Žiari nad Hronom. Určite je všetkým jasné, že posledná noc pred odjazdom bola skutočne dlhá a budil som sa asi každú hodinu. Nakoniec som to nevydržal a vstal som ešte s hodinovým predstihom. Keďže sme všetko nabalili do auta už deň vopred, takže sme mali troška časovú rezervu. Ešte po tme sadáme do auta - posledná kontrola, či máme naozaj všetko a vyrážame - smer južné Maďarsko. Máme pred sebou takmer 500 km, čo by nám nemalo trvať viac ako 6 hodín. Je veľkou výhodou, že naši južní susedia majú strategicky vybudované diaľnice a v super stave. Skoro celé Maďarsko sme prešli po diaľnici a mohli sme sa kochať aj úžasným pohľadom na Balaton, ktorý nemal konca. Príjazd k jazeru sme mali približne pred obedom, čo sme aj splnili. Hneď pri bráne nás maďarsky víta milá pani, ktorá má jazero na starosti. Rukami, nohami a vďaka Richimu sa telefonicky dohadujeme a dolaďujeme všetko potrebné. Už ostáva iba premiestniť sa na naše dve miesta.
 |
 |
Ja s Maťom chytáme na polostrove a chalani po našej pravej strane. Aby to bolo spravodlivé, hádžeme si s Maťom mincu a víťaz si vyberá, na ktorej strane chytá.
Tentoraz som mal túto možnosť ja a zvolil som ľavú stranu polostrovu, čo sa časom ukázalo ako dobrá voľba. Rýchlo vyložiť všetky veci, postaviť tábor a mohlo sa vyraziť na vodu zmapovať dno a položiť tyčovky. Kladiem veľký dôraz na výber miesta, kam položím svoje montáže. Radšej si zvolené miesto preklepem niekoľkokrát, aby som zistil tvrdosť dna, príp. jeho zloženie. Podľa toho prispôsobujem montáže a samotné kŕmenie. Netreba podceniť tento dôležitý faktor. Všetko prebehlo podľa mojich predstáv, čiže po niekoľkých hodinách od príchodu začíname vyvážať udicu po udici. Najbližšia bójka je cca 50 m od brehu a tá najvzdialenejšia niekde okolo 130 m. Dno je dosť členité a hlavne hlbšie časti jazera sú zanesené riedkym blatom v hrúbke asi 10-20 cm. Obaja používame základné montáže z mäkkej splietanej šnúrky, na konci ktorej je háčik vo veľkosti č. 6. Pokiaľ dávame panáčika, háčik je o číslo väčší.
 |
 |
Konečne je všetko vyvezené, zakŕmené a v pokoji si môžeme sadnúť do kresiel a užívať si pekný a teplý podvečer. Netrvalo dlho a asi po dvoch hodinách dostávam prvú jazdu na ľavý prút. Dosekávam a, bohužiaľ, po niekoľkých sekundách sa mi ryba vypína. Podľa prvého výpadu vyzerala vcelku dobre, ale... Vôbec ma to neodradilo, mením guličky a prevážam.
 |
 |
V duchu som si pomyslel, že prvý záber som čakal až na druhý deň ráno, ale bol som milo prekvapený. Moje prekvapenie bolo o to väčšie, keď sa ešte pred večerom roztočila cievka môjho navijaka aj po druhýkrát a to na tom istom prúte. Ukážkový záber, zásek a hneď nasadáme do člna a vyrážame pre rybu. Podľa ťahu je jasné, že ide o rybu v hmotnostnej kategórii určite viac ako 10 kg. Asi po 15-minútovom boji sa nám podarilo podobrať krásneho, zdravého šupináča a je zrejmé, že bude mať viac ako 15 kg.
 |
 |
To nám potvrdila aj váha, keď sa zastavila na 16-tich kg.
Bol som naozaj veľmi prekvapený, že po tak krátkom čase taká pekná ryba. Ako som prevážal udicu, tak som si všimol, že dvojica rybárov z našej ľavej strany masívne kŕmi kukuricou a tigrím orechom. Keď píšem, že masívne, tak to myslím doslovne. Valili do vody plné veľké vedrá a ako som si neskôr všimol, tak niekoľkokrát denne v určitej pravidelnosti. Ich taktiku som rýchlo pochopil, keď po chvíli zdolávajú amura, ktorý má dobre nad meter a odhadom niekde medzi 15 až 20 kg. Troška ma to zneistili, či takým množstvom kŕmenia nestiahnu aj ryby z našich lovných miest. Ale dôveroval som aj naďalej svojej taktike. Deň vystriedala noc a zábery úplne ustali. Vcelku to dobre padlo po takej dlhej ceste a vybaľovaní si aj troška pospať. Ráno sa budím na zvláštny zvuk. Vôbec sa mi nechce vstať, ale po chvíli sa ako tak vymotám a zisťujem, že vonku je zamračené a prší. Prezliekam sa do Geoffu a prevážame zase všetky naše prúty. Dokrmujeme cca 2-3 kŕmne lopatky k montáži. Kŕmenie bolo zložené prevažne z naboostrovaných gulí a peliet. Všetci naokolo ešte spia a ja s Maťom máme jedinečný pohľad na prebúdzajúce sa ranné jazero zahalené do jemného oparu. Ranná hygiena, kávička, raňajky a môže prísť záber. A tak sa veru aj deje. Počas niekoľkých desiatok minút po vyvezení počujem zase môj signalizátor. Najskôr to bolo opatrné, no neskôr zase pekná plynulá jazda. Tentoraz súboj nebol dlhý, i keď ryba bojovala u napriek svojím rozmerom neskutočne. Po chvíli už je na podložke krásny, štíhly šupináč, odhadom niekde okolo hranice 7 kg. Naozaj veľmi silná a bojovná ryba, ktorá pekne pózuje pred objektívom fotoaparátu svojou zdvihnutou chrbtovou plutvou. Hneď ju púšťame späť do vody. Zaujímavé bolo, že zase prišiel záber na tú istú udicu ako dva prechádzajúce.
Ľubomír Mokrý
