Už to bude 12 rokov, čo tu som bez otca, no vždy, keď zablúdim k vode, tak si práve naňho spomeniem. Ryby sú môj domov, môj pokoj v srdci, ľudia, ktorých mám rád, zážitky a emócie, ktoré tak milujem. V nasledujúcich pár riadkoch rozpíšem aspoň pár úžasných zážitkov, ktoré mi priniesol rybolov v roku 2021 a predovšetkým moja Family Fishing.
Prichádza začiatok roka a naša Family Fishing si dáva novú challenge. Sme celkom súťaživí ľudia, a tak si zaslúžila nová sezóna aj novú výzvu. Počas roka sa do tabuľky každému počítajú tri najťažšie úlovky, pričom sa počíta vždy len najväčšia ryba z jedného typu vody: zväzová, miestna a súkromná voda.
Druhá rybárska výprava, ktorá priniesla pre mňa bodíky do tabuľky sa odohráva s mojim bratom Máriom. Rezervujeme si miesta 5. a 6. na našej srdcovej súkromnej vode Grunty. Práve z nej mám spomienky s otcom a preto sa sem rád vraciam. Na ryby máme len 24 hodín, ale to nám vôbec neprekáža. Už len to vrátiť sa na vodu, kde som chodil s otcom mi spraví vždy radosť. Nakoľko už z danej vody mám skúsenosti, tak som mal predstavu o tom ako loviť.
Po príchode k vode ukazujeme svoje montáže a kŕmenie správcovej. Je spokojná, a tak sa môžeme dať do prípravy. Rozbaľujem svoj Sportex čln, ktorý po novom fúkam s elektrickou pumpou. Možno to znie zbytočne moc pohodlne, ale za mňa je to ušetrená pol hodinka pri rozbaľovaní vecí. Na čln upevňujem sonar Lowrance. Mám ho snáď už 8 rokov. Nemá ani len GPS, no pre mňa je to jeden z najspoľahlivejších pomocníkov v mojej výstroji. Ďalej ide do člnu veľká baterka, Rhino motor VX-34 a iné potrebné veci, bez ktorých by som na vodu nevyrazil.
Lovné miesto som si označil na druhej strane tesne pod brehom v hĺbke 1,5m. Široký pás som zakŕmil boiliesom Crab a Halibut peletami, ktoré ryby na tejto vode milujú. Občas brávam na daný revír aj krmivá Browning určené na method feeder, ale tentoraz som ich nestihol kúpiť. Ako koncové montáže používam combi montáž z prívlačovej šnúrky Climax a fluorocarbónu. Na danú montáž dávam šnúrku Climax len ako vlas na nastraženie boilies, aby bola prezentácia nástrahy maximálne prirodzená a zvyšok montáže je fluorocarbón, ktorý je vo vode takmer priehľadný a rybe sa zle vypľúva.
Výborne! Všetko mám pripravené, tak im to tam môžem naservírovať. Ešte to vyšperkujem spätnými záťažami, aby šlo všetko po dne a šup si navariť. Malý plynový varič je, samozrejme, mojím dôležitým pomocníkom, bez ktorého nejdem ani na krok. Americké zemiačiky, k tomu vyprážaný syr a tatarská. Spokojne pozerám na udice. Už mi chýba len to píííííp, jazda, skákanie do člna.... Pozerám na staré miesta a spomínam ako som tu nevedel udržať kapra na udici... Otec mi vtedy pomáhal, rukou tlačil na udicu, aby ma miestny velikán neutopil aj s prútom. Prechádza chvíľka a s ňou prichádza ďalšia spomienka, keď som práve tu videl svojho prvého jesetera...
Zrazu ma vracia späť do reality jazda na bratov prút a s veľkými očakávaniami skáčeme do člnu. Pomaly sa približujeme nad rybu a ja plný nadšenia čakám, čo sa vynorí. Niekoľko krásnych výpadov a už ho vidím! Vravím bratovi: ,,Ten má teda riadnu hlavu´´. Mário smeruje rybu do podberáku a je tam! Bratská radosť na srdcovej vode. Rybu pokladám na novú Faith váhu. Ručička sa zastavila na hodnote 17,8kg. Gratulácia, pár fotiek vo vode a ahoj kapor!
Brat to tam ide znovu zaviesť. Zatiaľ posielam fotky do našej skupiny Family Fishing a chalani bratovi tiež gratulujú. Neprechádza dlhá chvíľka a brat ťahá opäť rybu. Teraz to je o niečo menší kapor okolo 13kg. Ja som zatiaľ bez záberu. Musím niečo zmeniť! Udicu, ktorá je najbližšie k bratovi posúvam o pár metrov bližšie k nemu a dávam ju až pod konáre stromu. Položiť to tam už je celkom extrém, ale tak možno práve tam, papá, môj vysnívaný kapor. Prichádzam na breh, púšťam si film na notebooku a užívam si čas s bratom. Po nejakom čase prichádza ten vysnívaný zvuk. Idem bojovať s miestnym torpédom. Po 20 minútovom boji si brat robí srandu, že to musí byť 20+, inak idem pešo domov. Snažím sa teda pritvrdiť a kapra zdolávam s väčšou silou, no stále ho neviem odlepiť od dna. Môj pocit z neho stále nie je taký, že to má byť 20+ a vravím to aj bratovi. Prišlo mi to tak, že až moc jazdí po dne. Konečne ho po ďalších pár minútach boja zdvíham a môj odhad je niečo okolo 16kg. Po položení na váhu sa ručička zastavuje niekde pri 15,2 až 15,3kg. Nie je to síce žiadne monštrum, ale bojovník to bol poriadny. Beriem ho do vody na pár fotiek, poďakovanie za pekný boj a už mi máva plutvou na rozlúčku.
Dokonca rybačky sme chytili ešte nejaké rybky do 13kg a spokojní sme sa vydali na cestu domov. V aktuálnej tabuľke sme sa delili s bratom o prvú priečku a na rade bol zvyšok partie. Po ceste domov už som mysľou niekde na rybách s mojou Family Fishing a teším sa na nové zážitky, ktoré vám priblížim v ďalšom článku.
Dominik Musil
