Cesta za úspechom (1)

Nakoľko Kevin je môj dlhoročný kamarát a chytá za konkurenčnú značku, tak motivácia bola naozaj veľká. Počas sezóny sme sa dostali spolu na ryby štyrikrát a naša mikro súťaž bola veľmi vyrovnaná. Dve spoločné výpravy preskočím, pretože už o nich články sú a zameriam sa na zvyšné dve. Po dvoch spoločných výpravách bolo skóre 1:1 a už som sa nevedel dočkať ďalšej rybačky.

Voľba tretej výpravy padla opäť na malé štrkovisko Pobedim, kde ma naposledy Kevin porazil vďaka lepšej lokalizácii rýb. Svoju stratégiu sme však nezmenili. Kevin si hneď zabral miesto s mirabelkami a ja som vsadil na chytanie pár metrov od udíc. Nakoľko mirabelky už do vody nepadali, očakával som, že ryby by sa mohli vrátiť na miesto, ktoré počas minulých sezón často navštevovali. Jeho výhoda je v tom, že na pomaly klesajúcom dne sa ešte asi 10m od brehu nachádza tvrdý podklad zo štrku. Ďalej je voda hlbšia a dno mäkké. Nástrahy sa vačšinou nasiaknu nepríjemnou vôňou bahna a ryby ich už nepríjmajú v takej miere. Ďalej som toho názoru, že v letných mesiacoch sa ryby často zdržujú v plytšej vode, ktorá ukrýva väčšie množstvo prirodzenej potravy. Kevin mal síce miesto s podobným charakterom, ale bol na konci štrkoviska, takže ryby najskôr prešli okolo mojej nástrahy a až potom sa dostali k jeho nástrahe.

Obaja sme si miesta zakŕmili halibut peletami a boiliesom. Ja som použil boilies značky Crafty Catcher a Kevin sa spoľahol na svoju značku. Montáže sme mali rovnaké, nakoľko je už dlhodobo odskúšané, že v Pobedime je lepšia voľba fluorocarbon. To sa Kevin naučil pri mne už na predošlých rybačkách. Rozhodujúce bolo teda miesto, nástraha a samozrejme, trochu šťastia.

výbava

Prvé zábery na seba nenechali dlho čakať a obaja sme vyťahovali menších kapríkov. Bolo to veľmi vyrovnané a aj napriek tomu, že som ťahal trochu viac rýb, tak dôležité bolo chytiť väčšiu rybu. Vedenie o pár centimetrov bolo neisté a každý z nás mohol kedykoľvek chytiť vačšiu rybu. Priebežne som vyhrával a dúfal som, že už to aj udržím. Samozrejme, spokojný som nebol, pretože kapry niečo cez 60cm neboli nič výnimočné.

Rozhodol som sa prejsť okolo štrkoviska a zistiť, či neuvidím niečo zaujímavé. Podarilo sa! Na prítoku je oddychová zóna pre ryby a nad ňou bola vŕba, ktorej konáre siahali až do vody. Po dlhšom pozorovaní som zhodnotil, že amury a kapry sa chodia kŕmiť práve na ponorené konáriky vŕby. Rýchlo som bežal po rožky a chcel som vyskúšať, či budú reagovať aj na inú potravu. Chcelo to trochu trpezlivosti, ale ryby začali zbierať aj kúsky rožkov z hladiny. Tie som však musel hodiť presne k ponoreným konárom.

Navrhol som Kevinovi, že zbalíme výstroj a s jednou udicou sa presunieme vyskúšať na chvíľku šťastie na prítok. Kevin súhlasil. Keďže prehrával, tak nemal čo stratiť. Udice som nám pripravil obom ja a šli sme skúšať. Snažili sme sa uloviť ryby práve z hladiny, ale to nám vôbec nefungovalo. Nemali záujem o rožky ani pop up. Preto som sa rozhodol skúsiť iný spôsob. Použil som udicu, ktorú som mal naviazanú na ťažko a odstránil som olovko. Kúsok za ochranné laná oddychovej zóny som nahodil svoju montáž s boiliesom Crafty Catcher a prihodil som trochu kŕmenia. Prešlo pár minút a ja som na silóne cítil, že sem tam mi do toho udrie ryba. Po chvíli prišiel aj razantnejší záber a silón mi došponovalo silnejšie. Prisekol som a nasledoval boj o každý centimeter. Stačilo rybu pustiť o 2-3 metre a mohla sa mi zamotať do ochranných lán. Rybu som držal napevno a udica bola ohnutá skoro po navijak. Keď sa kapor ukázal na hladine, tak som bol konečne spokojný. Váha mi ukázala 7kg a Kevin nemal slov. Rýchlo ma skúsil napodobniť a podarilo sa mu chytiť aj rybu, ale bol to kapor okolo 50cm, takže na skóre sa nič nemenilo.

V našej súťaži som viedol a úspech pripisujem kvalitnej nástrahe, ku ktorej mi prispelo určite aj trochu šťastia a väčšie skúsenosti. Kevin sa však ešte nechcel vzdať, a preto sme si dohodli poslednú rybačku, na ktorej by mal možnosť skóre vyrovnať.

Autor: Dominik Musil