 |
Bol to náš štvrtý tohoročný výjazd. Prvý „šibačkový“, je skôr o stretnutí našej už niekoľko generačnej rybárskej partie. Napriek snahe sme odišli od Dunaja bez záberu. Druhá rybačka nás zaviala na Záhorie na Skalickú „24“. Losujeme si miesto na plytkej východnej strane jazera. | |
 |
Fúka východný vietor, my stojíme a chlapci na západe bodujú. Ďalšia rybačka bez záberu. Po tretej neúspešnej rybačke nás trochu ukľudňujú správy od kamarátov, ktorý sú na tom tak isto. Kam na ryby? Už by sme radi počuli zvuk signalizátora, pohladili šupináča a vrátili ho kam patrí, do jeho vodného kráľovstva. Dunaj! Vlado a Paľo vyrážajú vo štvrtok dopoludnia poobzerať a vytipovať vhodné miesto. Popoludní sa z SMS dozvedáme, že sú na mieste, ktoré bolo posledné v rebríčku. Prichádzam ako posledný a okamžite sa púšťam do chalanov, prečo nevybrali iné miesto. Presviedčajú ma, že sa javí ako najlepšie. Rýchlo staviam bivak a pomáham Pepemu a Oľge vyviezť. Ešte večer začína fúkať juhovýchodný vietor, čo neveští nič dobré. | |
 |
Keď sa ráno budím, chalani už majú nahodené a sladko spinkajú. Sadám si do kresla, sledujem vodu a špekulujem. Dve žlté brušiská sa prevalia asi 130 m predo mnou. Od radosti si zatlieskam až zobudím Paľa. Poobede zakrmujeme ku každej udici asi 2,5 kg partiklu, pelety a asi 20 guličiek boilie. Volíme guľky Tandem Baits Sqits Octopus a Tuty Fruty. V noci začína pršať a my sťahujeme udice. O štvrtej ráno stále prší, pozrieme sa s Pepem na seba a guľky letia do tmy „na slepo“, tak ako sme ich v noci nechali na hákoch. Poobede dokrmujeme partiklom, peletami a vymieňame nástrahy na udiciach. O siedmej večer začína pršať a my zaliezame do bivakov. Budík je nastavený na polnoc. Zdá sa mi, že akosi čudne zvoní ... nie je môj ... Pepeho ... ale signalizátor! | |
 |
Deriem sa zo spacáku a kričím na Pepeho. Odpoveďou mi je nezrozumiteľné bľabotanie. Pri udici sme na rovnako. Pepe prisekáva, krátky kontakt s rybou, ktorá to stihla do kameňov. Nepomohol ani čln, vracia sa z prerezanou odpalovkou. Udice sú vonku a my rozmýšľame, kde sa stala chyba. Konečne prvý vytúžený záber o 23:50 hod. a hneď pokazený. Prestáva pršať. O 3:45 hod. vyvážame, dokrmujeme len s boilies. Ležím v spacáku a snažím sa zaspať. Pípa signalizátor. Tento krát môj. Je 4:40 hod. a ja sa teším z prvého tohoročného kapra (64 cm; 6,1 kg).Vlado s Palom odchádzajú ráno skúsiť šťastie na iné miesto. O siedmej mám správu, že Vlado dostal kapra (67 cm; 5,6 kg). Je jedna hodina popoludní a opäť prší, ale aspoň sa otočil vietor. Fúka zo severozápadu. | |
 |
O tretej našťastie prestáva. My znovu dokrmujeme a meníme nástrahy. O 20:25 hod. sa Olinkin „sen“ mení na skutočnosť. Z člna zdoláva svojho prvého Dunajáka (67 cm; 5,9 kg).Ani neviem či má väčšiu radosť Oľga, alebo ja s Pepem. A malý odkaz pre pána I.F.: netupíme jej háčky pri vyvážke! Polnoc a skoré ráno majú rovnaký scenár. Pepe v rozospatosti prikrmuje aj s guľkami čo má pripravené pre Oľgu. Vystupuje z člnu a ide zobrať nové. Pri prechádzaní okolo mojich udíc pípne môj signalizátor. Pozrieme na seba a Pepe seká. Preberám udicu, ryba má slušný ťah drží sa pri dne. | |
 |
Pomaly ju ťahám k brehu. Ide naším smerom, ale asi 30 m od brehu prepína na maximálne otáčky a z dosť utiahnutého navijaku si berie 15 m silonu čo jej stačí, aby si to nasmerovala rovno do utopeného stromu. Snažíme sa situáciu zachrániť s člnom. Neskoro. Vyťahujem montáž bez háčiku. 20lb nadväzec nevydržal .Vzájomný pohľad hovorí za všetko a ja mrmlem čosi o piersingovom štúdiu. Štyri zábery a dve stratené ryby. Ráno 6:50 hod. nás budí Pepeho signalizátor, kaprík 49cm a 2,1kg. O 10:15 hod. Pepe opäť boduje. Spočiatku sa zdá, že to je mladší brat toho raňajšieho. Pri brehu nás z omylu vyvedie a stáva sa najväčším kaprom výpravy 74 cm a 7,8 kg. Navečer o 19:15 hod. Olinka zdoláva druhého kapríka 56 cm a 3,1 kg. Večer a aj dopoludnie nasledujúceho dňa je už kľud. | |
|
za Fishing Fan Team Miloš Blaškovič a Peter Holíč |
||
