Do mrazničky sme si pripravili malé nástrahové rybyčky (hrúziky, plotičky, beličky, karasy)
Pre prvú vychádzku, ešte v polovici novembra, sme zvolili stredný tok rieky Morava. Keď sa začalo zvečerievať začali na brehu pribúdať rybári. Pokladali sme to za znamenie, že minimálne úsek s výskytom mieňa sme zvolili správne, ale výsledkom bol v ten deň len krásny kolok veľký, ktorý sa ulakomil na nastraženého hrúzika. Po rozhovoroch s miestnymi rybármi sme zistili , že tam chodia na zubáče.
Prišiel deň 14.12 2014 a my sme sa rozhodli, že sa tentoraz vyberieme na dolný tok rieky Moravy skúsiť šťastie a chytiť nejakého toho mieňa . Na miesto sme prišli dostatočne skoro, aby sme si mohli prejsť breh a pozrieť prekážky. Jednoducho povedané, miesta kde by sa mieň mohol vyskytovať. Rozhodli sme sa zostať na mieste nad panelovou plážou , kde bol breh vyložený veľkými kameňmi. Toto miesto sa aj mne, aj otcovi veľmi pozdávalo, keďže tieto veľké kamene tvorili množstvo úkrytov a hĺbka na tomto mieste bola okolo 2,5m. Nahadzovali sme len kúsok od brehu do vzdialenosti maximálne 10-15 m. Montáž sme používali na 3 prútoch priebežnú a na jednom prúte som skúsil paternoster. Nadväzec bol dlhý približne okolo 50 cm. Na háčik sme skúšali dávať pečienku, filetu z rybky ale aj celú ryku, ktorú sme napichovali za hlavu ( presne ako džig ) . Okolo 16 00 sa na tomto mieste zhromaždilo neskutočne veľa rybárov a behom pol hodiny bol pokrytý celý breh, pokiaľ som len dovidel. Vyzeralo to naozaj ako na pretekoch. Pomyslel som si že miene asi berú. Hneď ako sa zotmelo sme na špice prútov dali roľničky s chemickým svetlom, aby sme dobre videli a rozoznali záber. Prvý prišiel približne hodinu po západe slnka. Tento mieň meral 42 cm.
Zabral na feedrový prút, na ktorom bola priebežná montáž s nastraženou celou rybkou napichnutou za hlavu. Ani zďaleka nebol taký ako som očakával. Bolo to trasenie ako od pleskáča. Približne za 10 minút mal záber aj otec na tvrdú kaprárku ale nepremenil ho, sekol do prázdna. Tu mal nastraženú väčšiu rybku s kúskom pečienky. Potom nastal útlm, preto sme sa rozhodli skontrolovať a prehodiť udice. Zistili sme, že na dvoch nebola už nástraha, pravdepodobne ju malý mieň strhol a jedna udica bola zatiahnutá pod kameň. Po nahodení všetkých prútov prišiel behom 10 min ďalší záber. Bol to krásny 48 cm mieň a zabral na tu istú udicu aj nástrahu, ako prechádzajúci . O chvíľu na to aj otec reagoval na jemné pomykávanie kaprárky , ktoré ani nerozzvonilo roľničku. Výsledkom bol malinký asi 15cm mieň, ktorý sa ulakomil na malinký kúsok rybky. Háčik mal len na kraji papuľky, takže bol vypnutý priamo vo vode. Po tejto rybe došiel už len jeden záber, ktorý sme nepremenili a ryba ušla pri zdolávaní. I táto zabrala na feedrový prút. Keďže prvé dva miene išli z vody pomerne ľahko a táto ryba si brala hodnú chvíľu z cievky pri rovnako nastavenom navijaku, predpokladám že bola asi podstatne väčšia než tieto dve ulovené.
Z priebehu tejto úspešnej rybačky mi vychádza niekoľko záverov. Určite je výhodnejšie na lov použiť citlivejšie prúty, keďže zábery ani zďaleka neboli také agresívne, ako sú často popisované. Ako nástraha sa najlepšie osvedčili rybičky, ktoré sa v revíry vyskytujú, ostatné boli mieňmi ignorované i keď boli nafiletované. Pri love je určite potrebné byť čo najtichšie. Útlm v záberoch, ktorý trval cca jednu hodinu bol totiž pravdepodobne zapríčinený silným buchnutím dvier na aute jedného odchádzajúceho rybára, a opätovná aktivita začala až keď nastalo pri vode úplné ticho. Predpokladám, že nesekatelné zábery na predchádzajúcich vychádzkach boli asi od malinkých mieňov, keďže doteraz sme vždy používali pomerne veľké nástrahy. Či na intenzitu, silu a agresivitu záberov vplýva teplota vody a aktuálne počasie neviem posúdiť, keďže okrem vetra bolo na dané obdobie veľmi teplo. Ale snáď mi príroda dopraje aj zasneženú rybačku na mieňa.
Peter Černák ml.